Životný príbeh, ktorý sa odohral v oravskej dedine blízko slovensko-poľskej hranice, rozprával reportérovi pred dvadsiatimi rokmi vtedy 70-ročný pašerák Matúš. "Od malička sa mi najviac páčilo behať po kopcoch, utekať pred financami cez hranicu. Málokedy tunajších chlapov dostali. Chlap bol doma skôr v posteli, ako oni pribehli z lesa. Raz ma skoro chytili pri pašovaní koní. Ako som utekal, skočil som do pasce nachystanej na zver. Nohu som mal čiernu až po koleno skoro pol roka. Otec na mňa vtedy nakričal, že kvôli pašeráctvu skončím na šibenici. Hneval sa na mňa aj brat Jožo, ktorý sa oženil so sirotou Veronou z neďalekej dediny. Vravel mi, aby som nerobil rodine hanbu a s pašovaním prestal, že sa jeho malí chlapci boja žandárov," rozprával pašerák Matúš.
Bývali sme na samote. Jedného jesenného dňa Matúšov brat Jožo spadol zo slivky. Zletel z výšky približne dva metre a narazil hlavou na kameň. "Desať dní sa trápil. Lekára sme nevolali, nebolo to tunajším zvykom. Na desiaty deň zomrel. Verona nariekala kvôli nebohému mužovi, dvom ich chlapcom a mne. Opýtal som sa jej, prečo plače aj kvôli mne. Ticho sa opýtala, ako bude žiť s takým chlapom, ktorý sa po nociach po hranici túla. Spočiatku som nechápal. Po chvíli mi došlo... Oddávna v tunajšom kraji platilo, že po smrti s vdovou po staršom bratovi začal žiť mladší, ak bol slobodný. Napadlo mi, nech Verona so mnou žije, akoby som bol Jožo. Aj sme sa na seba podobali. O tom, že zo slivky spadol jej muž, sme nikomu nehovorili. Ráno Verona povedala jediné slovo: dobre... Keď Jožo umrel, obliekol som si jeho šaty a na cintoríne som vykopal sám sebe jamu. Ani farárovi sme nepovedali, čo sme vymysleli," pokračoval Matúš.
"Keď po rokoch Verona zomrela, pochovali sme ju do hrobu k Jožovi, jej zákonitému mužovi. Aj sa voľakto pýtal, prečo sme ju pochovali k tomu pašerákovi, ale akosi sme to zahovorili..." pokračoval Matúš. "Vytrestal som sám seba... Jožo nebol pašerák, ale keď som sa za neho vydával, musel som s pašovaním prestať. Ani frajerku som si nemohol nájsť, lebo podľa papierov som mal ženu, Veronu. V skutočnosti som sa švagrinej Verony nedotkol, bál som sa bratovej pomsty na druhom svete. Aj na vojne som bol za neho," uzavrel bývalý pašerák.
