Pilčík Ľubomír († 25) z Oravského Veselého (okr. Námestovo) zahynul pri páde v lese a nešťastne si zlomil väzy. S milovanou manželkou Máriou a so synčekom sa ešte ráno lúčil so slovami, že sa vráti večer. To, že svojho zbožňovaného Joachima (1) bozkáva naposledy, vtedy nikto netušil. Mária svojmu drahému do neba posiela bolestivé vyznanie plné lásky, ktoré mu už nestihla povedať.
Z milovanej manželky Márie sa v momente stala osamelá žena, ktorá musí byť pre svojho synčeka Joachima matkou aj otcom zároveň. Ľubo bol pre nich ukážkovým mužom aj otcom, ktorý im chcel splniť všetky túžby. Práve rodina bola pre neho najväčším pokladom. Máriu jeho nečakaná smrť bolestivo zasiahla, so svojou láskou sa lúčila slovami plnými smútku. „Boli sme dvaja. Dvaja na všetko - na lásku, na život, na boj i bolesť, i na roky šťastia. Odišiel si, LÁSKA MOJA, bez slovka rozlúčenia, tak náhle a nečakane, že ťažko tomu uveriť,“ spovedá sa zo svojich pocitov na sociálnej sieti.
Neúprosný osud
V stredu ráno odišiel pilčík Ľubo do práce s tým, že večer sa vráti domov. Pôvodne mali zvážať drevo v Mútnom, ale firma sa na poslednú chvíľu rozhodla, že pôjdu do Kysuckého Nového Mesta. Na ocka malého Joachima, ktorý mal celý život pred sebou, tam čakal krutý osud. „Pitva ukázala, že si zlomil väzy. Jediné, čo v tomto nešťastí máme, je nádej, že ani nič necítil, že to prišlo ako blesk, v sekunde, a že netrpel,“ vraví Ľubov švagor Michal.
Mária, ktorej po milovanom mužovi zostal malý synček, opisuje so slzami v očiach posledné minúty jeho života. „Nebol tam sám, oni vždy robili pri dreve dvaja. Jeden stiahol, druhý zvážal. Bolo strašne klzko a on šiel cez haluziny a pošmykol sa. Nebuchol sa ani o skalu, ani naňho nespadol konár, žiadna prilba nebola dolámaná. Pošmykol sa a skotúľal sa tak nešťastne, že si hneď zlomil väzy. Prišli už výsledky z pitvy,“ dokončí rozprávanie šepotom zničená Mária.
Ľubo po dvoch týždňoch voľna, ktoré si odmakal na vlastnej stavbe, aby mohol postaviť rodinke vysnívaný dom, nastúpil opäť do práce. „Majiteľ firmy sa zachoval ako človek, prišiel hneď po nešťastí a stále nám pomáha. Skoro všetko platí on. Bolo to obrovské nešťastie a on je z toho zúfalý,“ dodal Ľubov švagor Michal. V dedine, v ktorej mladý pilčík žil, naňho do smrti neprestanú čakať zúfalí rodičia. „Bol to najlepší brat, nechodil do krčmy, staral sa...“ povedal s lesknúcou sa slzou v oku jeden z jeho jedenástich súrodencov.
Máriine dojímavé odkazy do neba
Boli sme dvaja. Dvaja na všetko - na lásku, na život, na boj i bolesť, i na roky šťastia. Dvaja na výhry i prehry, na život a na smrť... DVAJA!
Po krátkych cestách chodili sme spolu krásnych deväť rokov, ale na tú ďalekú si mi od išiel SÁM....
Večný úsmev si mal na perách, dobrotu v srd ci a nekonečnú lásku v duši...
Odišiel si, LÁSKA MOJA, bez slovka rozlúčenia, tak náhle a nečakane, že ťažko tomu uveriť.
Zvykli sme si na život vo dvojici a jeden pre druhého... Bolo to krásne a bolo nám spolu dobre. Za všetku lásku, SYNČEKA a starostlivosť TVOJU, čo s veľkou vďakou Ti ja už dnes len môžem dať? Kyticu kvetov, zapáliť plamienok sviečky a NAVŽDY NA TEBA S NEKONEČNOU LÁSKOU SPOMÍNAŤ...