Ale ju to nerozladilo, pretrela si okuliare a ďalej rozdávala a prijímala úsmevy na všetky strany. V miestnosti vyhradenej tlačovým konferenciám na ňu čakal potlesk prítomných. Slovenská basketbalová trénerka Natália Hejková v nedeľu v pražskej Športovej hale Královka triumfovala so svojimi zverenkami z miestneho tímu ZVVZ USK v rozhodujúcom dueli Final Four Euroligy 2015 nad mocným ruským klubom Jekaterinburgom 72:68 (32:28).
Svoje piate finále najprestížnejšej kontinentálnej súťaže premenila uznávaná odborníčka na piate zlato. "Aké je v tom kúzlo? Pánbožko ma má rád. Je pravda, že uprednostňujem práve zlato, lebo na striebro mám alergiu, nemôžem z neho nosiť šperky," prezradila symbolickú paralelu 61-ročná kormidelníčka, ktorá triumfovala v Eurolige dvakrát s Ružomberkom (1999, 2000) aj ruským Spartakom Moskovská oblasť (2007, 2008).
"Nerada tie tituly porovnávam, užívam si to. Je to fantastické. Každý triumf bol iný, ale tento bol asi najmenej čakaný. Podobná situácia bola s Ružomberkom v roku 1999. Tiež nikto s nami nerátal a hráčkam som pred finále hovorila, že takáto šanca možno už nikdy nepríde a musíme ju využiť. Podobne som to dievčatám zdôrazňovala aj v nedeľu," poodhalila Hejková.
Po pražskom finále podľa vlastných slov prežívala pocity o neuveriteľnom sne, ktorý sa splnil. "Náš šéf pred dvoma mesiacmi prišiel raz na nejakom zájazde Euroligy a vravím mu: 'V noci sa mi zdalo, že sme súťaž vyhrali'. To bolo prvý raz, keď som o tom začala rozmýšľať. Mali sme však pred sebou veľmi ťažké zápasy a bolo to zo žartu. Šli sme však krok po kroku, veriť na začiatku sezóny by bolo trúfalé."
Záverečný turnaj v domácom prostredí vie byť dvojsečnou zbraňou. V Ružomberku 2000 aj vo Vidnom 2007 priniesol jej družstvám najcennejší úspech. A vyšlo to aj do tretice. "Aj keď hrať vo vlastnej hale môže byť aj trošku nevďačné, je to pre hráčky vždy jednoduchšie. Držím sa zásady nenosiť ich do hotela. Bolo to tak v minulosti a osvedčilo sa to aj teraz. Všetky boli doma, jedli zo svojho taniera, spali vo svojej posteli, používali svoju kúpeľňu a mali pri sebe najbližších. Niekde v hoteli by bol stres ďaleko väčší, lebo by si začali viac uvedomovať, o čo vlastne ide. Niektorí boli prekvapení, vraj ich treba izolovať. Netreba. Rozhodla som, že zostaneme v rovnakom režime ako celú sezónu," podotkla úradujúca najlepšia slovenská trénerka.
U Hejkovej dosiaľ platilo, že po zisku euroligového titulu prišla nasledujúci rok jeho úspešná obhajoba. "Každý úspech prináša starosti. Je to zložité, hráčky začnú byť cennejšie, pýtajú si väčšie peniaze. Nie sme takí bohatí ako Jekaterinburg. Bola by som rada, ak by sa nám to podarilo. Verím, že výkony vo Final Four boli signálom aj pre sponzorov, že sa oplatí do nás investovať," podotkla a pripomenula, že samotná česká metropola je pre hráčky lákadlom.
"Je to dar, má svoje kúzlo. Dievčatá nemajú na krku loptu, ale hlavu a Praha im ponúka mnoho možností, aby nemuseli len dookola 'basketbalovať'. Môžu ísť do divadla, na výstavu, koncert. To zohráva veľmi veľkú úlohu, nie až tak veľmi fakt, že budú spolupracovať so mnou. Uvidíme, čo bude v silách manažmentu, lebo trošku sa musíme posilniť. Po takomto úspechu však prídu agenti hráčok a budú pre ne pýtať o dvadsať percent viac. Vravím to obrazne, ale je to tak," pripomenula žilinská rodáčka, ktorá zostáva pracovať v USK aj ďalšiu sezónu.
Natália Hejková a jej tímy na záverečných turnajoch Euroligy (11):
ZVVZ USK PRAHA (ČR)
1. - Final Four 2015 (Praha/ČR)
6. miesto - Final Eight 2014 (Jekaterinburg/Rus.)
SPARTAK MOSKOVSKÁ OBLASŤ (Rus.)
1. - Final Four 2007 (Vidnoje/Rus.), Final Four 2008 (Brno/ČR)
ROS CASARES VALENCIA (Šp.)
4. - Final Four 2011 (Jekaterinburg/Rus.)
RUŽOMBEROK (SR)
1. - Final Four 1999 (Brno/ČR), Final Four 2000 (Ružomberok)
3. - Final Four 1996 (Sofia/Bul.), Final Four 1997 (Larisa/Gréc.)
4. - Final Four 1993 (Llíria/Šp.), Final Four 2002 (Liévin/Fr.)
