Obraz hrdinných západných spojencov na čele s Američanmi pošramotila nemecká historička mapujúca rozsiahle sexuálne násilie po páde Tretej ríše. „Najmenej 860-tisíc žien a dievčat, ale aj mužov a chlapcov znásilnili spojeneckí vojaci na konci vojny a po nej. Robilo sa to všade,“ píše Miriam Gerbhardt (53) vo svojej knihe Als die Soldaten kamen (Keď prišli vojaci).
Dielo vydané v marci vyvolalo veľký rozruch. O znásilňovanie vo veľkom rozsahu sa v Nemecku vedelo, ale pripisovalo sa to takmer výlučne sovietskym vojakom. Prípady znásilnených Francúzok americkými vojakmi po vylodení v Normandii v júni 1944 boli zdokumentované, ale celkovo západným spojencom zostávala aureola hrdinov bez bázne a hany, ktorí porazili nacistické barbarstvo.
Hony na ženy a dievčatá
Vzhľadom na to, že úrady nič neurobili a obete mlčali, bolo ťažké dokumenty nájsť. Opierala sa tak hlavne o približne 500 správ bavorských farárov zasielaných biskupovi v Mníchove, ktoré spomínajú znásilňovanie, často hromadné. Zmieňujú sa aj o „hone na ženy a dievčatá“, následne znásilnených a niekedy aj zavraždených. Napríklad Mníchovčnka, ktorú Američania „obťažovali a zabili“ priamo na ulici.
Zo zhruba 860-tisíc znásilnených Nemiek pripadá podľa autorkinho výpočtu asi tretina (270-tisíc) na západných vojakov – zhruba 180-tisíc ich znásilnili Američania, 50-tisíc Francúzi, 30-tisíc Briti. Sovieti majú podľa nej na svedomí najmenej 590-tisíc znásilnení. Doteraz pritom prevládal názor, že práve sovietski vojaci asi znásilnili medzi jeden až dvoma miliónmi žien.
Mnoho žien sa z hanby zabilo, alebo sa o samovraždu pokúsilo. Gerbhardt pritom ľutuje, že žiadne oficiálne priznanie ani ospravedlnenie za tieto zločiny nezaznelo. Hoci armádne velenie potrestalo niektorých páchateľov a niekedy aj tvrdo, trestami smrti či pobytom v pracovných táboroch.