Bajger bol vo väzení nepretržite od roku 1989 a prepustili ho v pondelok krátko pred 15. hod z ružomberskej väznice. V ústave na výkon trestu bol nepretržite 26 rokov, keď si najskôr odpykával 11-ročný a následne 15-ročný trest odňatia slobody. Ide v poradí už o tretieho z účastníkov masakra, ktorého od roku 2009 prepustili na slobodu.
Hlavný aktér masakra Tibor Polgári, odsúdený na doživotie, sa spoza mreží tak skoro nedostane. Rozhodol o tom bratislavský Krajský súd, ktorý 10. marca zamietol obnovu jeho konania. Polgári je vo väzení od roku 1984, keď bol najprv odsúdený na deväťročný trest za vydieranie a potom za spomínaný masaker v roku 1993 na doživotie. O podmienečné prepustenie môže požiadať o tri roky.
Podobne na začiatku novembra minulého roku zamietol Krajský súd v Bratislave obnovu konania ďalšieho z aktérov leopoldovského masakra, a to Miloša Urigu. KS v Bratislave vo februári 1993 Urigu uznal vinným z trestného činu vraždy, trestného činu útoku na verejného činiteľa, trestného činu nedovoleného ozbrojovania, brania rukojemníka a ďalších trestných činov a ako obzvlášť závažného recividistu ho odsúdil na doživotný trest odňatia slobody. Následne verdikt potvrdil aj Najvyšší súd SR. Uriga pôvodom z Vranova nad Topľou je na rozdiel od Polgáriho nepretržite vo väzení od júla 1989, keď bol pred spomínanou masakrou odsúdený na 7,5-ročný trest odňatia slobody.
Masaker v leopoldovskej väznici, považovanej za bývalého režimu za najprísnejšie väzenie s tvrdými podmienkami, sa odohral 23. novembra 1991, keď sa skupina väzňov dohovorila o úteku. Boli to Ondrej Harvan (30), odsúdený predtým za vraždu na 23 rokov, Dalibor Bajger (20), odsúdený predtým na 11 rokov, Polgári (30) za spomínané vydieranie a lúpežné prepadnutie odsúdený predtým na deväť rokov, Vladimír Duda (25), odsúdený predtým za krádeže na osem rokov, Miloš Uriga (22), odsúdený za lúpež na sedem rokov, Bartolomej Botoš (26), odsúdený predtým za násilnú trestnú činnosť na desať rokov, Václav Fedák (21), odsúdený predtým na štyri roky. Vyšetrovanie neskôr preukázalo, že útek plánovali od októbra a boli odhodlaní ujsť za každú cenu.
Prvou obeťou utekajúcich väzňov sa stal dozorca František Svoboda. Po skončení sčítania väzňov ho Polgári požiadal, aby mu otvoril mrežu, pretože chce do schránky vhodiť list. Keď tak dozorca urobil, Polgári ho napadol. Vzápätí sa k nemu pridal Uriga, ktorý ho niekoľkokrát bodol nožom. Svoboda na mieste zomrel. Väzni sa presunuli do kancelárie, kde spútali a brutálne zbili štyroch dozorcov. Obliekli si ich uniformy a dostali sa až k bránam väznice. Odcudzili dva samopaly a štyri pištole. Tam na mieste usmrtili štyroch strážcov a ďalším dvom spôsobili ťažké zranenia. Posledného zobrali so sebou ako rukojemníka. Spolu s ním sa ešte vrátili do oddielu, aby vyslobodili posledného komplica. Keďže jeden z väzňov sa im postavil do cesty, vodca vzbury Polgári ho zastrelil. Počas úteku väzni kradli autá, na ktorých chceli podľa plánu utiecť cez Poľsko, a potom loďou do Austrálie. V priebehu 20 hodín ich však vďaka rozsiahlej policajnej akcii chytili. Jediné zranenie utrpel Polgári, ktorý sa chcel brániť streľbou pomocou ukradnutého samopalu. Na začiatku februára 1993 bol vynesený nad utečencami a vrahmi rozsudok. KS v Bratislave odsúdil na doživotný trest Ondreja Harvana, Tibora Polgáriho a Miloša Urigu. Vladimír Duda bol odsúdený na 13 rokov väzenia, Dalibor Bajger a Václav Fedák na 15 rokov a Bartolomej Botoš na 18 rokov. Odsúdený Ondrej Harvan sa v cele krátko po vynesení rozsudku obesil. Fedáka pustili z väzenia v roku 2009 a Dudu v roku 2010.
Troch príslušníkov väzenskej stráže zavraždil vyššie spomínaný Polgári, ktorý sa už 20 mesiacov predtým, v marci 1990, zviditeľnil pri veľkej vzbure v Leopoldove. Táto veľká vzbura v najťažšom väzení bývalého socialistického režimu sa začala 15. marca 1990.
