V skutočnosti je však Emília Lörinczová charizmatická a usmievavá dáma. V mladosti zapĺňala titulné stránky časopisov, nakrúcala filmy a kamarátila sa so speváčkou a herečkou Zorou Kolínskou. Už roky podniká a žije s rytierom z Dannebrogu. Ich dom, kde nás privítala, zdobia dánska vlajka a kráľovský znak.
Na konkurz do Súdnej siene ju pozvali z agentúry, v ktorej ju evidujú už roky. Hľadali sudkyňu. Tohto postu sa však v užšom výbere pani Milka rýchlo vzdala. „Myslím, že by som to nezvládla. Som síce vyštudovaná právnička, ale to povolanie som nikdy nevykonávala,“ priznáva sebakriticky. Nakoniec ju režisér prehovoril na menšiu úlohu. Kolíznu opatrovníčku Polákovú hrá už osem rokov, ale to na začiatku pani Milka netušila, že vybabrala sama so sebou. „Sudkyňa má texty pred sebou a môže do nich počas nakrúcania nahliadnuť. Ja sa ich musím učiť naspamäť,“ smeje sa.
Tvár z titulky
Súdna sieň však nie je Lörinczovej prvá skúsenosť pred kamerami. Ako mladé dievča počas štúdií na právnickej fakulte si zahrala vo viacerých filmoch. Už na strednej škole v Gelnici sa presadila ako recitátorka. Snívala, že bude herečkou a vymení malú obec Smolník na východnom Slovensku za veľkú Bratislavu. „Mojim predstavám neboli rodičia naklonení. Otec ťažko pracoval v bani a moju budúcnosť videl v serióznejšom povolaní,“ spomína.
Jej kariéra sa nakoniec rozbehla, keď ju spolužiačky nahovorili, aby poslala do časopisu svoje fotky. „V Živote bola súťaž o najkrajšie dievča mesiaca. Stala som sa januárovou Miss Života. Bolo to v roku 1969 a bola som na titulnej strane,“ hovorí pani Lörinczová a vyťahuje časopis.
Počas štúdia na právnickej fakulte sa Milka prihlásila aj do ďalšej súťaže v Prahe, kde o tvár módneho časopisu Žena a móda bojovalo 3 000 dievčat z bývalého Československa. Vyhrala ju Milka a porazila aj Ivanu Zelníčkovú, budúcu manželku amerického milionára Donalda Trumpa. „Mala pekné nohy, ale nie vlasy. Párkrát sme sa stretli v ateliéri vtedy vychyteného reklamného fotografa Fredyho Kramera. Pamätám si, že pôsobila sebavedome,“ spomína.
Reklama aj filmy
Po úspechu v časopise Žena a móda dostala Milka reklamné zákazky na nemecké prípravky na vlasy, ako boli Palette vital, Schwarzkopf, ale aj na jabloneckú bižutériu či televízory. „Na modeling som bola nízka. Mala som len 165 cm, takže som robila fotomodeling,“ zaspomína si pani Lörinczová, ktorá už 24 rokov podniká vo vlastnej reklamnej agentúre a za sebou má viaceré úspešné projekty. „Okrem fotenia som ako študentka nakrúcala aj filmy. Na recitátorskej súťaži si ma všimol režisér Štefan Uher a pozval ma na konkurz do filmu. Zahrala som si v snímke Keby som mal pušku aj v jeho pokračovaní Keby som mal dievča. Neskôr som hrala vo filmoch ako Zrelá mladosť či Tretí šarkan.“
s kráľovnou
Po piatich rokoch bezstarostného študentského života sa musela Milka zamestnať. Inak by jej za socializmu hrozil konflikt so zákonmi za príživníctvo. Keďže nemienila svoj život stráviť v Justičnom paláci nad štósmi spisov, zamestnala sa v zahraničnom obchode v Slovarte, kde sa venovala umeniu, kultúre a precestovala mnohé krajiny. A tam spoznala aj budúceho manžela Michala, s ktorým je už 39 rokov. Vychovali dcéry Luciu a Michaelu a tešia sa aj z troch vnukov – Dominika, Tea a Maxa.
V čase, keď v 90. rokoch Dánsko otváralo konzulát na Slovensku, za svojho splnomocnenca si dánska kráľovná Margarethe II. vybrala práve Michala Lörincza. Stal sa honorárnym generálnym konzulom Dánskeho kráľovstva a je ním dodnes. Za zásluhy mu kráľovná udelila titul rytiera z Dannebrogu I. stupňa. A tak sa raz za štyri roky pani Milka ukláňa aj samotnej kráľovnej, keď organizuje konferenciu pre svojich konzulov vo svete. „Dáni ju milujú. Je múdra, sčítaná a je to umelkyňa. Pre balet a divadlo navrhuje kostýmy, navrhuje aj porcelán, ilustruje knihy, maľuje, vymýšľa látky, dekoruje. Dokonca si vybrala aj moderný sklený sarkofág, v ktorom bude spočívať v Katedrále v Roskilde“ vraví podnikateľka a dodáva, že kráľovná fajčí cigarety bez filtra.
Dôverné priateľky
Milka bola veľmi blízkou priateľkou nebohej herečky Zory Kolínskej. Priateliť sa začali, keď divadlo P. O. Hviezdoslava odštartovalo tenisové turnaje. „Zorka ma nahovorila, aby sme sa dali dokopy a aby som ju trénovala, keďže som už tenis hrávala. Potom sa aj ona zapísala do tenisového klubu Slovan, kde už hrávali herečky Eva Landlová a Naďa Kotršová. Vytvorili sme nerozlučnú partiu, ktorá sa na kurtoch stretávala dvakrát do týždňa,“ spomína Lörinczová.
Keď začala mať Zora Kolínska v roku 2002 zdravotné problémy, Milka Lörinczová ju navštevovala každý deň a nosila jej domácu stravu. Zo začiatku ju povzbudzovali aj s Evou Landlovou, že to má len epileptické záchvaty, dajú jej tabletky a všetko bude v poriadku. Mala však nádor v hlave a musela sa podrobiť náročnému zákroku. „Po prvej operácii nemala problém s pamäťou. Recitovala Shakespeara a všetko si pamätala. Bolievalo ju však brucho, čo bolo zrejme z ožarovania. Po druhej operácii sa jej stav zhoršil. Všetci sme ju od nej odhovárali. Bola zoslabnutá, nemala žiadnu imunitu, dala však na svojho partnera Igora, ktorý bol lekárom. Veľmi som sa vtedy hnevala,“ spomína pani Lörinczová. Kolínska žila od operácie už len týždeň. Stihla sa však za Igora vydať. „Boli sme jej s Evičkou Landlovou za svedkov. Nevedeli sme, čo má v pláne, len nám kázala priniesť si občianske preukazy. Zorka bola nádherná v ružovom svetríku s čipkovaným golierikom.“
„Ja som ten záver jej života nepochopila. Keď som sa Zory pýtala, prečo to urobila, povedala mi, že chcela urobiť dobrý skutok. Verím, že bez tej druhej operácie mohla žiť dlhšie,“ uzatvára rozprávanie Milka Lörinczová.
