Tí totiž musia schváliť miliardovú pôžičku, ktorá Grécko zachráni pred totálnym finančným kolapsom. Reformy, ktoré dosiaľ predstavili, totiž podľa vysokých predstaviteľov Európy vôbec nestačia a eurozóna viac nechce ekonomicky stagnovať.Cez víkend uplynie čas, dokedy má grécky minister financií Janis Varoufakis ukázať podrobné zmeny v získavaní financií. Najmä v zlepšení vyberania daní.
Tie, ktorými sa Gréci oháňali doteraz, kompetentní úradníci považovali za chabé. Nemecká tlač zverejnila správy o tom, že napriek snahe Juhoeurópanov sa pomoci od veriteľov nedočkajú. A to je v hre 7,2 miliárdy eur. „Grécko nevypracováva a nezavádza štrukturálne reformy požadované jeho európskymi partnermi dostatočne rýchlo. Zostáva len málo času, kým Atény zostanú úplne bez finančných prostriedkov,“ uviedol Valdis Domborovski, podpredseda Európskej komisie pre euro. Už 24. apríla sa majú stretnúť ministri financií eurozóny v Rige a diskutovať o balíku niekoľkých miliárd. Podľa zdrojov z prostredia komisie už euroskupina nedúfa v to, že dosiahnu nejaký obrat v kríze.
Smerujú do provizória
Ekonomický analytik Sberbank Martin Barto si myslí, že Grécko nesplatí pôžičky, ktoré má. To sa však očakávalo už v roku 2010. „Tých päť rokov mali na to, aby pripravili reformy a ukázali, že sú na dobrej ceste. Ani vláda nedokázala presvedčiť obyvateľov, aby prijali určité obmedzenia tak, ako sme to museli spraviť my v 90. rokoch,“ tvrdí odborník. Upozorňuje, že v prípade krachu budú môcť Gréci maximálne kúriť a svietiť. „Taký stav je v Európe pomerne nevídaný. Sú tu dve nebezpečenstvá - politické, pretože Grécko je pilierom vo východnom Stredomorí a pokiaľ by došlo k roztržke, tak by to mohlo oslabiť Európu,“ konštatuje Barto. Podľa neho treba brať ohľad aj na to, ako budú reagovať ostatné zadlžené štáty - Španielsko, Taliansko či Francúzsko. „Ako sa z toho poučia a čo pre ne z tejto krízy môže vyplynúť,“ dodal. Grécka vláda sa bráni, že k platobnej neschopnosti rozhodne nesmerujú, ani keď sa nedohodnú s veriteľmi o získaní ďalšej pomoci.
Ako chceli gréci naplniť štátnu pokladnicu:
- zdanenie peňazí na zahraničných účtoch
- splatenie daní a sociálnych odvodov po splatnosti
- privatizácia malých prístavov a letísk
- zdanenie herného biznisu
- zlepšenie celkového výberu daní
