Nový Čas zisťoval, ktorý variant je pre nich prijateľnejší a kto to napokon všetko zaplatí. Podľa analytikov si to zliznú daňoví poplatníci, ktorí takpovediac zaplatia dlhy súkromnej spoločnosti. Sto percent z budúcich ziskov Váhostavu alebo 50 % dlhov zo Slovenskej záručnej a rozvojovej banky, ktoré tak- povediac odkúpi štát. Peniaze na to majú poskytnúť komerčné banky, ktoré už teraz platia odvody v ročnej výške jednej miliardy eur.
Riešenie považuje Fico za férové a odmieta, že na to doplatia bežní ľudia. Spomínaný bankový odvod však chce zvýšiť o peniaze, ktoré použijú na splatenie dlhov veriteľom. Analytici aj opozícia upozorňujú, že v princípe to pokryjú práve peniaze daňových poplatníkov, ktoré od nich vyberajú banky. „My sme raz za tie diaľnice zaplatili a teraz dane budeme platiť druhýkrát v podobe bankového odvodu,“ uviedol Radovan Ďurana z INESS.
Aj Matúš Pošvanc z Nadácie F. A. Hayeka tvrdí, že riešenie cez Záručnú banku má riziko, že to zaplatia všetci daňoví poplatníci. „V rámci iniciatívy Small Bussines Act Európska komisia odporúča zabezpečiť zákonom povinnosť vyplácať subdodávateľov verejných zákaziek,“ konštatuje. Analytici nevedeli povedať, ako sa mal Fico zachovať, pretože celá kauza je spolitizovaná.
Radovan Pala, partner advokatskej kancelarie TaylorWessing, si myslí, že je ťažké odhadnúť, ktoré riešenie je v súčasnej situácii pre podnikateľov výhodnejšie. „Nepoznáme konkrétne parametre, za akých podmienok sa môže vyplatiť až 100 %. Samozrejme by teraz mala výjsť lepšie tá jásná v podobe 50 % do konca roka, ale nei je možné vylúčiť, že tých 100 % bude nastavených tak, že bude táto druhá alternatíva atraktívna,“ myslí si.
Dodáva, že nikto nevie garantovať budúci zisk firiem a pripomína, že nie je nelegálne optimalizovať či negenerovať ho. „Z tohto pohľadu je logické, že veritelia siahnu skôr po prvej možnosti, lebo sú pod mimoriadnym finančným tlakom,“ konštatuje Pala. Upozorňuje, že banky už odvod, z ktorého sa zoberie 50 % podnikateľom, platia niekoľko rokov. „Už to do tých svojich cien nejako premietli. Jedine ak by sa mal tento odvod zvyšovať, tak je možné polemizovať o zvýšení istých poplatkov voči bežným ľuďom,“ uzatvára.
Nový Čas oslovil aj Slovenskú bankovú asociáciu s tým, či budú nejako zvyšovať ceny pre svojich klientov v dôsledku nových pravidiel. „Vzhľadom na to, že ide o politickú, a nie o odbornú diskusiu, asociácia sa rozhodla do nej nezapojiť,“ dozvedeli sme sa. Podľa informácií zvnútra bánk však budú v prvom rade hľadať peniaze vo vlastných zdrojoch.
Veritelia Váhostavu
Peter Chladnúch - dlhujú mu 10-tisíc eur
„Určite by sme mali radšej plných 100 %. Pokiaľ sa k tomu nejako zaviažu. Kto to však tej banke dá tých 50 %? Prečo by sme sa mali skladať opäť na to, čo pokašlala súkromná spoločnosť?“
Miroslav Zachar - 100-tisíc eur
„Vzhľadom na našu finančnú situáciu my by sme zvolili tých 50 %, ale nepovažujem to ešte za definitívne riešenie. Vyčkávame, čo bude ďalej. Potrebujeme peniaze hneď, a nie o päť rokov, a aj to sú neisté.“
Jozef Válek - 45-tisíc eur
„Rozumný človek zvolí istých 50 %. Kto nám zaručí, že Váhostav bude existovať sto rokov? Možno neustojí ani tých päť rokov. Teraz má zakontrahovanú miliardu a pol, ale čo bude ďalej? “
Milan Blaho
„Prevažná väčšina sa rozhodne pre tých 50 %, pretože nemajú istotu, že tie isté peniaze sa v budúcnosti splatia. Nezostávame však ani na tejto úrovni. Dúfame, že sa nájde riešenie, aby bolo vyplatených 100 % bez toho, aby sa to platilo zo zdrojov daňových poplatníkov. Chceme sa stretnúť s premiérom a predložiť naše návrhy.“