Porozprával o svojich začiatkoch v cyklistike, zoznámení s priateľkou Katarínou i dôvodoch odchodu zo Slovenska.
„Za to, že som sa stal cyklistom vďačím bratovi Jurajovi. Videl som ho pretekať a chcel som robiť to čo on. Začal som o rok neskôr, keď som mal deväť,“ povedal Sagan a vyznal sa aj zo svojej prvej športovej lásky k horskej cyklistike.
„Začal som na horskom bicykli, až neskôr som prešiel na cestu. Teraz je to môj džob a už na horskú cyklistiku vôbec nemám čas a priestor.“ Sagan sa posťažoval aj na to, že už nemá čas ani na rôzne parádičky, ktoré zvykol robievať na bicykli.
„Mám na to stále menej a menej času a aj viac a viac zodpovednosti, takže to už nemôžem skúšať, tak ako som to zvykol robiť v minulosti. Tie rôzne triky som sa naučil ešte ako chlapec pri každodennom tréningu. Vtedy som sa rôznymi skokmi a jazdou na zadnom kolese zabával. Bolo to vzrušujúce, tréning ma veľmi nebavil.“
Sagan priznal, že láska mu zmenila život. „Nepovedal by som, že to bola láska na prvý pohľad. Ja nie som taký typ. Ale postupne som sa zamiloval. S Katkou sme sa po prvý raz stretli pred tromi rokmi. Chcel som s mojím otcom založiť športové centrum pre deti a rokovali sme s rôznymi ľuďmi zo stavebných firiem. Jeden z nich bol Katkin brat, tak sme sa zoznámili. Takže už nie som single. A priateľka vám zmení život,“ povedal Sagan, ktorý sa zo Slovenska odsťahoval do Monaka.
„Monako je iné. V prvom rade som tam išiel kvôli cyklistike. Na Slovensku je v zime sneh, nedá sa tam jazdiť. Klíma v Monaku mi vyhovuje, v zime tam ani neprší, stále je minimálne 14°C a je tam krásne. Navyše na Slovensku som vôbec nemal súkromie, každý ma tam pozná. V Monaku sa cítim lepšie, môžem sa oveľa viac koncentrovať na cyklistiku ako v Žiline,“ dodal Sagan.