Súčasne spresnili, že vytvorenie spoločnej kandidátnej listiny neznamená ich zlúčenie do jedného subjektu. Republikánska strana Ruska-Parnas (RPR-Parnas), ktorej zakladateľom bol nedávno zavraždený Boris Nemcov, a Strana pokroku vedená blogerom Alexejom Navaľným okrem toho informovali, že by sa spoločne chceli uchádzať o hlasy voličov aj vo voľbách do miestnych samospráv, ktoré sa uskutočnia ešte tento rok. Uviedli, že by sa k nim čoskoro mala pridať ďalšia strana - Demokratická voľba, a vyjadrili nádej v podporu zo strany ďalších opozičných hnutí.
Lídri RPR-Parnas a Strany pokroku vyzvali širokú verejnosť a občiansku spoločnosť, aby sa v "týchto ťažkých časoch skonsolidovali na spoločnej platforme odmietnutia lží, korupcie a agresivity, potláčania ekonomických a občianskych slobôd a zasadili sa za budovanie demokratického štátu v Rusku". Predchádzajúce pokusy o zjednotenie ruskej opozície zlyhali - aj kvôli tomu, že opozičné strany rôzneho ideologického smerovania okrem nutnosti zosadenia prezidenta Vladimira Putina a boja s korupciou mali len málo spoločných cieľov.
Opoziční aktivisti v rokoch 2011 a 2012 viedli v Rusku masové protesty proti Putinovi, ktorý v tom čase začínal tretí mandát v prezidentskej funkcii. Navaľnyj i ďalší lídri opozície odvtedy čelia perzekúciám, policajnému vyšetrovaniu i súdnym procesom, ktoré označujú za spolitizované a politické. Mnohí aktivisti sa radšej rozhodli pre emigráciu z Ruska.
Podľa šéfa sociologického inštitútu Levada Leva Gudkova opozíciu v Rusku momentálne podporuje asi 25 percent obyvateľstva. Upozornil však, že vplyv opozície by bol oveľa väčší, "keby sa hralo férovo". Uviedol, že v situácii, keď Kremeľ kontroluje všetky televízie, sa obyčajní ľudia nemajú ako dozvedieť, čo robí opozícia. "Jej možnosti a možnosti kremeľskej propagandy sú neporovnateľné," zdôraznil Gudkov.
