Hrával s kamošmi futbal, nasával prvé vedomosti v škole, zabával sa, prosto, užíval si detsvo. Odrazu mu však telo z ničoho nič vypovedalo poslušnosť. Nedokázal ani stáť na vlastných nohách. V ôsmich rokoch skončil na vozíku a zrútil sa mu svet. Lekári mu diagniostikovali zákernú svalovú dystóniu. Pomohla mu až náročná operácia mozgu, po ktorej sa musel znova naučiť chodiť.
„Išiel som do školy a odrazu mi stočilo nohu dovnútra tak, že som začal krívať. Bol to permanentný kŕč. Noha sa už do pôvodnej polohy nevrátila,“ spomína na začiatky ochorenia Braňo. Záhadnú chorobu dokázali lekári presne diagnostikovať až po dvoch rokoch. Dovtedy zdravý chlapec skončil na invalidnom vozíku: „Kmitalo mi celé telo, nemohol som sa hýbať, nedokázal som písať a bez pomoci liekov ani spávať...“
Kamarát ho nosil na rukách
Pre osemročného školáka bolo obrovským šokom, keď sa stal zo dňa na deň nevládnym. Našťastie pri ňom stáli jeho najlepší kamaráti. Pre nich to bol ten istý Braňo ako predtým. „Stále som s nimi chodieval von,“ spomína statočný bojovník. „Veľkou oporou bol pre mňa vtedy najmä kamoš Marek. Presviedčal ma, nech chodím na výlety. V Paríži ma dokonca nosil na rukách po schodoch. Stále sa stretávame...“
Operácia v Rakúsku
Rodine v pravý čas známy poradil dobrých lekárov, ktorí sa podujali na náročný operačný zákrok. „Mesiac pred operáciou som mal silné kŕče a triašky. Spať som vedel najviac tri hodiny denne. Nemohol som byť vôbec sám. Nevedel som sa ani najesť bez pomoci. Rodičia sa pri mne striedali. Jeden týždeň bol pri mne otec, druhý týždeň mama,“ opísal strastiplné odbobie mladý medik, ktorého ako 12-ročného operovali vo viedenskej nemocnici AKH.
Operáciu kompletne preplatila poisťovňa, pretože v tom čase u nás takéto zákroky nikto nerobil. Rakúski špecialisti mu do mozgu voperovali elektródy a do brucha neurogenerátory, ktoré odstraňujú nadbytočné nervové signály. A potom sa začali diať zázraky!
Prvýkrát na nohách
„Mesiac po operácii som sa postavil,“ hovorí s iskričkou v očiach Braňo. „Bol to taký zvláštny, neopísateľný pocit. Na všetko som zrazu pozeral z výšky. Vtedy som si uvedomil, ako som za tie štyri roky vyrástol. Bol som však veľmi slabý. Musel som nabrať silu.“ Mladý Prešovčan našiel v sebe neuveriteľnú silu a nanovo sa naučil chodiť. „Rehabilitoval som celé roky. Cvičiť budem musieť stále, ale cítim sa úplne super. Žijem normálny život!“ teší sa Braňo, ktorý sa túži stať lekárom.
Študuje na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach. „Mne medicína veľmi pomohla a teraz ja chcem pomôcť iným,“ predsavzal si vytrvalý medik, ktorý počas boja s ťažkou chorobou predčasne dospel a pre všetkých chorých a trpiacich má tento odkaz: „Nech sa vám stane čokoľvek, nepoddávajte sa a neseďte v ústraní. Choďte medzi ľudí a pracujte na tom, čo sa dá zmeniť. A čo sa zmeniť nedá, s pokorou prijmite.“
Svalová dystónia
Podstata tohto ochorenia vyplýva z porušenej funkcie mozgu v oblasti neurónov prepojených s mozgovou kôrou. Mozog vytvára neželané impulzy vyvolávajúce nadbytočné svalové napätie, ktoré sa prejavuje permanentnými kŕčmi a triaškou. Telo vykonáva svojvoľné neprirodzené pohyby. Príčiny môžu byť genetické, no choroba môže vypuknúť aj po poranení hlavy, liečbe niektorými liekmi, môže však vzniknúť aj bez zjavnej príčiny.
Dekan fakulty: Je to bojovník!
Braňovu pevnú vôľu obdivuje i Daniel Pella, dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach, ktorá sa mu snaží vytvárať čo najlepšie podmienky na štúdium. „Tento mladý muž je veľký bojovník. Je ukážkovým príkladom sily vôle a motivácie, ako sa nevzdávať, bojovať, prekonávať prekážky a ísť si za svojím cieľom,“ povedal dekan. „Verím, že o niekoľko rokov úspešne dokončí štúdium - držím mu v tom palce!“
