Ozvala sa mu totiž matka, ktorá ho kedysi odvrhla...
Vyrastali ste v detskom domove, riešili ste vtedy, ako bude váš život vyzerať, keď opustíte jeho brány?
Mohol som ísť k biologickej matke, ale ja by som tam žiť nemohol. Už počas života v detskom domove som mal priateľku Biancu (18). Je tiež polorómka a tanečnica a prespával som u jej mamy Janky, ktorú volám Manga. S Biancou sme spolu chodili tri roky a zostal som u nich aj po našom rozchode. Jej mama ma brala ako syna a napriek tomu, že má dve deti, prichýlila mňa aj mojich dvoch kamarátov z detského domova. V trojizbovom byte žijeme šiesti a pes, čo je dosť náročné. Veľmi si tetu Janku za to vážim.
Áno, mama je biela gadžovka, volá sa Anna, otec je Róm, Karol. Z maminej strany mám dve nevlastné sestry. Aničku (25), ktorá bola v Tanci snov, má s Chorvátom, mňa s Rómom a najmladšiu Kamilku (12) s bielym Slovákom. Z otcovej strany mám ešte ďalších troch súrodencov Karola (29), Michala (30) a Magdalénu (32).
Keďže ste v Tanci snov hviezda, ozval sa vám niekto z rodiny?
Moja biologická mama sa ozvala a dosť sa urazila. Poslala mi vulgárnu esemesku, že už nie som jej dieťa, lebo som klamal a vymyslel som si aj to, že som bol v detskom domove. Zrejme bola opitá, keďže si ľúbi vypiť, ale aj tak ma jej esemesky veľmi ranili. Neviem, ako si dospelá žena toto dovolí napísať, keď vie, že hovorím pravdu, a vie, ako nás so sestrou bila, ako sme chodili po žobraní, ako sa o nás nestarala a ročného ma zabudla v krčme... Prečo sa neospravedlní, ale mi napíše, že som k***t, už nie som jej syn a som obyčajný bastard. Myslel som si, že keď sa o nás po celý život so sestrou nestarala, aspoň teraz sa zmení. Nie, pourážala moju sestru aj mňa, nahuckala všetkých okolo seba proti nám.
Tanec snov je vo finále. Aké pocity to vo vás vyvoláva?
Je to určite tréma, zodpovednosť, ale aj dobrý pocit, že sme sa s Kristínkou prebojovali až sem. Tancujeme za úžasný sen a už nás od neho delí len krôčik.
Čo sa týka tréningov, bol tento týždeň náročnejší ako predošlé?
Určite áno, lebo najskôr sme tancovali jeden tanec, potom dva a teraz tri. Stúpajú nároky, záťaž aj únava. Od začiatku trénujeme s Kristínkou šesť, sedem hodín denne od pondelka do soboty v tanečnej škole Riverpark Dance School. A žiadna ponorka medzi nami nefunguje. Veľmi dobre si rozumieme. Ďakujem Bohu, že som dostal takú tanečnú partnerku, ako je Kristína, a tiež trénerku Natáliu Glosíkovú. Určite sa naše priateľstvo neskončí tanečnou šou.
Nikto v šou nie je porazený, každý z nás už nejaké financie prostredníctvom SMS získal. Sú to prostriedky, aby sme aspoň sčasti mohli zrealizovať svoj sen. Víťazovi ho zrejme aj splnia celý. A tak, ako je dôležité zdravie, aj môj sen má svoju cenu. Chcem dať byt pre mojich kamarátov Žanetku a Mira - deti, ktoré vyjdú z detského domova, totiž nemajú komu zavolať, aby im pomohol, kto by ich prichýlil, nemajú trvalý pobyt, rodinu, prácu...
Aké máte podľa vás s Kristínou šance na výhru?
Šanca je tu vždy, ale ak nezvíťazíme, som vďačný aj za to, že som v súťaži mohol zabojovať za niekoho iného.
Ak už byt nezískate, čo bude s peniazmi, ktoré nadobudnete?
Už od začiatku šou mám jasný plán. Zaplatím na rok a pol nájomné za izbu, pretože mať zázemie je pre nás veľmi dôležité.
Áno, mnohí sa na internete vyjadrujú, čo robím v súťaži, keďže som profesionálny tanečník. Ale nie je tanečník ako tanečník. Aj v tanci sú rôzne odbory. Ja som neskončil spoločenský tanec, ale balet, čo je v tomto prípade pre mňa niečo nové a určitý hendikep. Aj naša trénerka Natália Glosíková mala zo začiatku so mnou veľké problémy, pretože baleťáci vytáčajú špičky nôh do bokov a nekladú ich rovno. A to mi vyčítala aj porota. Takže som profesionálny tanečník, ale v inom odbore.
Prečo ste sa rozhodli práve pre balet?
Asi sa teraz budú všetci smiať, ale ja som chodil na športovú základnú školu zameranú na hokej. Ale potom ma v Detskom domove v Topoľčanoch pani riaditeľka a môj hlavný vychovávateľ nasmerovali na konzervatórium, pretože videli vo mne potenciál. Už ako deväťročný som každý týždeň cestoval do Bratislavy na internát. Zo začiatku som špekuloval, čo urobiť, aby som tam nemusel chodiť, ale potom som si našiel dobrú partiu aj zmysel v umení. Veľa ľudí ma v tom podporovalo a verilo, že práve v tom je moja budúcnosť. Som hrdý, že som balet doštudoval, lebo to je umenie a drina v jednom.
Ak práve netrénujete, čo robíte?
Tancujem v tanečnej skupine Mario Lopez Dance Company latino a regeton reggaeton. Začal som tam robiť aj lektora.
Zaplatiť časť nájmu, telefón a stravu. Dá sa vyžiť aj skromne, ale myslím si, že časom to bude lepšie. Budem na sebe pracovať, aby som raz mohol mať aj vlastnú rodinu a dokázal ju zabezpečiť.
Vyrastali ste v detskom domove, riešili ste vtedy, ako bude váš život vyzerať, keď opustíte jeho brány?
Mohol som ísť k biologickej matke, ale ja by som tam žiť nemohol. Už počas života v detskom domove som mal priateľku Biancu (18). Je tiež Polorómka a tanečnica a prespával som u jej mamy Janky, ktorú volám Manga. S Biancou sme spolu chodili tri roky a zostal som u nich aj po našom rozchode. Jej mama ma brala ako syna a napriek tomu, že má dve deti, prichýlila mňa aj mojich dvoch kamarátov z detského domova. V trojizbovom byte žijeme šiesti a pes, čo je dosť náročné. Veľmi si tetu Janku za to vážim.
Takže vy ste polovičný Róm?
Áno, mama je biela gadžovka, volá sa Anna, otec je Róm, Karol. Z maminej strany mám dve nevlastné sestry. Aničku (25), ktorá bola v Tanci snov, má s Chorvátom, mňa s Rómom a najmladšiu Kamilku (12) s bielym Slovákom. Z otcovej strany mám ešte ďalších troch súrodencov Karola (29), Michala (30) a Magdalénu (32).
Keďže ste v Tanci snov hviezda, ozval sa vám niekto z rodiny?
Moja biologická mama sa ozvala a dosť sa urazila. Poslala mi vulgárnu esemesku, že už nie som jej dieťa, lebo som klamal a vymyslel som si aj to, že som bol v detskom domove. Zrejme bola opitá, keďže si ľúbi vypiť, ale aj tak ma jej esemesky veľmi ranili. Neviem, ako si dospelá žena toto dovolí napísať, keď vie, že hovorím pravdu, a vie, ako nás so sestrou bila, ako sme chodili po žobraní, ako sa o nás nestarala a ročného ma zabudla v krčme... Prečo sa neospravedlní, ale mi napíše, že som k––-t, už nie som jej syn a som obyčajný bastard. Myslel som si, že keď sa o nás po celý život so sestrou nestarala, aspoň teraz sa zmení. Nie, pourážala moju sestru aj mňa, nahuckala všetkých okolo seba proti nám.
Spomínate si na svoje detstvo predtým, než ste sa dostali do detského domova?
Pamätám si dosť veľa. Žili sme v Petržalke, kde mama býva doteraz. Istý čas sme boli s mojím otcom u jeho mamy v Moravanoch nad Váhom pri Piešťanoch. Babička sa o nás starala, ale mama nás vraj bila, týrala a môj otec musel zakročiť... Nemohol si nás nechať, pretože nemal peniaze. Jedného dňa nás mama zobrala a odišla do Bratislavy za nejakým šoférom autobusu. Dívali sme sa so sestrou, ako ju bije, škrtí, a keď sme ju chceli chrániť, kopal aj do nás. Bolo to peklo! Potom prišli tety zo sociálky a my sme ich prosili, aby nás zobrali preč. Nikomu neprajem také detstvo, aké sme mali my.
Čo k mame cítite dnes?
Naučil som sa žiť bez nej. Nikdy som ju k životu nepotreboval, tak ako ani ona mňa. Mala radšej alkohol ako svoje deti. Lásku mi dali cudzí ľudia v detskom domove, kde som bol od troch rokov.
Chcete jej niečo odkázať?
To, že ju mám rád. Odpustil som jej, ale určite nikdy nezabudnem. Nie som z tých, ktorí sa ľutujú, ale spomienky sa mi často v mysli vynárajú.
Stretávate sa s otcom?
Veľmi málo. Vyhľadal som ho, ale ja sa musím v živote spoliehať len sám na seba...
