Jej manžel ju za túru na Zelené pleso dal uvrhnúť do hladomorne na Kežmarskom hrade. Zotrvala tam osem rokov a tesne po tom, ako ju oslobodili, pološialená zomrela v Košiciach.
Podľa riaditeľky Kežmarského múzea Eriky Cintulovej ukázala Beata veľkú odvahu. Poľská šľachtičná pred 450 rokmi podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. „Bola to totiž žena a v tých časoch nebývalo zvykom, aby ženy organizovali výlety do hôr. Jej cesta je považovaná za prvý oficiálny výlet do Tatier,“ pripomenula riaditeľka. Hoci sa Beata do oblasti Zeleného plesa a Bielych vôd vybrala v sprievode kežmarského richtára a mešťanov, jej krutý manžel Albert Lasky sa veľmi nahneval. „Okamžite ju dal uvrhnúť do hladomorne vo veži Kežmarského hradu. Mala v nej len dve okienka. Jedným jej podávali jedlo a z druhého mala výhľad na Tatry, aby si do konca života zapamätala, kvôli čomu bola kruto potrestaná,“ pripomenula E. Cintulová.
Podľa nej však skutočným dôvodom na uvrhnutie nešťastnej výletníčky do hladomorne mohlo byť niečo iné. „Beata bola od svojho manžela oveľa staršia a zobral si ju len pre majetky, lebo bol veľmi rozhadzovačný a jeho imanie sa rýchlo míňalo. Takto sa ľahko dostal k jej peniazom,“ myslí si odborníčka. Albert Lasky však minul aj Beatine peniaze. Musel si požičať a Kežmarský hrad dal do zálohy šľachticovi Janovi Reuberovi. „Keďže Albert peniaze nevracal, hrad pripadol Reuberovi. Ten ho dostal aj s uväznenou šľachtičnou. Oslobodil ju. No jej zdravie, nielen fyzické, ale aj psychické, bolo vážne nalomené. A hoci ju previezli do Košíc, onedlho zomrela,“ uzavrela E. Cintulová.
