S výzvou Straka prišiel v súvislosti so zlou situáciou na košických súdoch. V jednej budove, ktorá bola dimenzovaná pre 300 ľudí, ich pracuje 580. Sídlia tu štyri súdy. Tie sú podľa predsedu revíznej komisie Juraja Sopoligu personálne poddimenzované.
„Justícia má vážne problémy. Je materiálne poddimenzovaná a som presvedčený, že minister spravodlivosti by mal niesť politickú zodpovednosť a odstúpiť z funkcie,“ zopakoval sudca Krajského súdu v Prešove médiám výzvu, ktorú predniesol kolegom v rade.
Predsedníčka rady Jana Bajánková so Strakom súhlasí, pokiaľ ide o nedostatočné finančné zabezpečenie. „Situácia by mala nabrať trošku iný smer,“ uviedla. Podľa Bajánkovej však rada nemá kompetenciu sa k vyvodzovaniu politickej zodpovednosti ministra vyjadrovať. Bajánková zdôraznila, že Straka hovoril sám za seba. „Bavili sme sa o tom v neformálnej debate na Súdnej rade. Nedospeli sme k záveru, že by to mohlo pomôcť,“ povedala na margo prípadnej demisie ministra.
Podľa ďalšieho člena Súdnej rady Dušana Čima je vyvodenie politickej zodpovednosti ministra Boreca za súčasný stav justície legitímna otázka. „Treba, aby sa k tomu vyjadril, bolo to smerované na neho. Ale skutočne, situácia v rezorte, ale aj v celej krajine nie je utešená z tohto pohľadu. Je diskutabilné, či krajina, ktorá si nezabezpečí riadny výkon súdnictva, môže hovoriť o sebe ako o právnom štáte,“ povedal Čimo. Trnavský sudca je presvedčený, že minister by mal dôraznejšie presadzovať požiadavky justície vo vláde. Doterajšia efektivita jeho rokovaní s ministrom financií je prinajmenšom otázna, domnieva sa Čimo.
Borec začiatkom apríla spolu s ministrom financií Petrom Kažimírom prezentovali, že do slovenskej justície pôjde v tomto a nasledujúcom roku o 45 miliónov eur viac. Tie by pritom mali posilniť postavenie justície ako takej, zdôraznil Kažimír. Predsedníčka rady Bajánková takúto injekciu vníma iba ako vyriešenie dlhov z minulosti.
Vedúca služobného úradu ministerstva spravodlivosti Ľubomíra Kubišová dnes členov rady informovala, že prostriedky navyše budú stačiť na to, aby sa nezopakoval nedostatok financií v rozpočte z predošlých rokov.
„Podľa toho, čo nám bolo dnes oznámené, sa dostávame do pozície, že tento rok by sme nemali skončiť s deficitom,“ zhodnotila situáciu Bajánková.
Zlá situácia v rezorte vyústila vo februári do jednodňového štrajku zamestnancov súdov. Jednou zo štyroch požiadaviek odborov bolo zvýšenie 300-miliónového rozpočtu rezortu spravodlivosti o štvrtinu, teda o 75 miliónov eur. Minister Borec to označil za nereálne. Bajánková nespresnila, aké zvýšenie rozpočtu súdnictva by bolo dostatočné. To podľa nej ukáže analýza o stave súdnictva, na ktorej pracuje Súdna rada. „Zaoberáme sa tam nielen otázkou počtu sudcov, ale aj otázkou optimálneho modelu súdneho oddelenia,“ vysvetlila.„Sudcovia by mali kvalitne rozhodovať a nie komentovať politiku,“ reagovala na slová Straku hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová. Pripomenula, že za pôsobenia ministra Boreca sa podarilo zabezpečiť viac ako 80 miliónov z eurofondov na informatizáciu súdov a dosiahnuť zvýšenie rozpočtu justície o 45 miliónov eur oproti pôvodne schválenému rozpočtu.
„Tieto prostriedky pôjdu predovšetkým na zabezpečenie materiálneho, technického, ale aj personálneho chodu súdov. Vďaka prijatým úsporným opatreniam vieme tento rok zabezpečiť citeľný medziročný rast priemerných platov zamestnancov v súdnictve (nesudcov). V žiadnom inom období sa porovnateľné investície do justície nerealizovali,“ doplnila Donevová.