Všetky desivé mučiace nástroje, ktoré dodnes naháňajú hrôzu, si môžete pozrieť v múzeu na Bojnickom zámku.
Najväčšia zbierka mučiacich nástrojov z celého sveta, ktorú až do konca roka vystavuje Múzeum Bojnice, vzbudzuje rešpekt. Už pri vchode nás čaká legendárna železná panna. Tú podľa povesti používala aj krvilačná Bátorička, keď sa kúpala v krvi mladých panien. Ak človeka uzatvorili do železnej panny, bodáky na vnútornej strane dverí ho prepichli a obeť vykrvácala. „Zaujímavé je, že neexistujú žiadne dôkazy, že by sa takéto zariadenie používalo na mučenie a usmrtenie.
Prvé zmienky o železnej panne sú až v samotných filmoch a divadelných predstaveniach o krvavej grófke, takže železná panna je zrejme len fikciou a fantáziou autorov,“ vysvetľuje PR manažérka múzea Petra Gordíková. Čiže vystavená železná panna nie je dobový originál. Ale o tom, že v minulosti sa kruto mučilo ako na bežiacom páse, vypovedajú ďalšie predmety.
Za všetko hovorí šnurovanie, ktorým sa zväzovali ruky a spôsobovalo obrovské bolesti, takisto nevinne vyzerajúce drviče kĺbov a kostí používané na rôzne časti tela. A hoci dnes slovné spojenie „natiahnem ťa na škripec“ používame skôr zo žartu, v minulosti pri tomto extrémnom úkone doslova praskali odsúdeným kĺby a chrupavky. A tí, čo prežili, zostali doživotnými invalidmi.
Majster kat
Výstava nebezpečných hračiek pochádza, ako sa hovorí, z prvej ruky. Niektoré predmety totiž majiteľ zbierky získal z pozostalosti francúzskej rodiny, ktorej predkom bol kat. A na týchto profesionálnych mučeníkov kedysi ľudia hľadeli s rešpektom aj dešpektom. „Kati zastávali v meste výsostné postavenie aj tým, že mali napríklad vlastnú lavicu v kostole. No neboli to ľudia, ktorí by boli veľmi obľúbení. Nemali veľa kamarátov a žili na pokraji spoločnosti, často aj za hradbami mesta,“ vysvetľuje Gordíková z bojnického múzea. A nezabudne dodať, že tak ako v súčasnosti, aj v minulosti už existovali rôzne úchylky a niektorých ľudí napĺňalo, že môžu iným spôsobovať bolesť.
„Byť katom bolo v tom čase rodinným remeslom, ktoré sa tradovalo z generácie na generáciu. Kati používali pri poprave masky a boli považovaní za dôležitých ľudí, lebo boli strážcami zákona.“ Z dokumentov je jasné, že každý kat mal anatómiu človeka v malíčku. „Mučiaci vždy vedeli, čo robia, akú silu majú zapojiť a aký nástroj použiť. Bola to až taká účelná úchylka, kde sa snažili o to, aby trestanci neumreli hneď, ale poriadne trpeli. Koľkokrát sa aj trestanec priznal, že čin spáchal, no mučenie pokračovalo ďalej, pretože popravca bol za to zaplatený.“
Váhy na čarodejnice
Aj spôsob, akým sa v minulosti rozhodovalo o vine, bol rozporuplný. Svedčia o tom váhy, ktorými sa zisťovalo, či je daná žena čarodejnica. „Tie, čo boli ťažšie a prevážili závažie, neboli schopné odletieť na metle a boli považované za ženy dobrých mravov,“ vysvetľuje Gordíková. V nevýhode tak zostali chudšie ženy. Ale svoju úlohu zohrávala aj hmotnosť závažia na druhej strane váh - všetko sa dalo teda ľahko zmanipulovať.
O niečo menej hrozivo vyzerajú masky hanby. Tie sa nasadzovali na tvár, aby potupili svojho nositeľa. Všetkým tak bolo jasné, že vykonal niečo nevhodné a neakceptovateľné. Existovali aj špeciálne masky s výčnelkom pre jazyk, ktoré sa používali na potrestanie prostorekých klebetníc.
Judášova stolička
Používala sa aj počas inkvizície v Španielsku. Vyzerá ako sedadlo sformované do pyramídy. Obeť na ňom sedela tak, aby hrot pretínal intímne partie, pričom často jej boli na nohy nasadené aj závažia. Tento nástroj spôsoboval rozsiahle devastačné zranenia.
Španielska čižma
V ťažkých železných topánkach boli zabudované ostré hroty a ich nositelia v nich museli stáť na špičkách. Len čo poľavili a postavili sa na celé chodidlá, bodáky sa im zarezali do nôh.
Pás cudnocti
Daň za vernosť bola krutá. Hoci pás cudnosti nebol nikdy typickým mučiacim nástrojom, spôsoboval trvalé deformácie panvy a iné zdravotné problémy. Pre mužov na cestách však bol účinným prostriedkom, ako ochrániť svoje ženy pred cudzími mužmi.
Rúra na pečenie ľudí
V kotle, aký sa dnes používa na varenie predvolebnej kapustnice, sa kedysi varili ľudia. A veľmi podobným mučiacim nástrojom je aj zúrivý býk, vyrobený na Sicílii z bronzu. Do jeho vnútra vložili človeka, pod ním zapálili oheň a zaživa ho upiekli. Vnútri býka bola sústava výhrevných hadičiek a z nozdier mu vychádzala para. „To malo pre ľudí na námestí až teatrálny účinok,“ objasňuje Gordíková. Prvou obeťou tohto už v antike veľmi populárneho nástroja bol jeho vynálezca, ktorému cisár odmietal zaplatiť.
