Po štyroch rokoch odlúčenia sa deti konečne vrátili na Slovensko a zvítali sa so svojou utrápenou mamou Martinou Gajdárovou (36). Stihli sa už všetci traja spamätať z toho, čo sa stalo? Ako sa im darí?
Štyri roky čakala Martina Gajdárová na chvíľu, keď znova objíme svoje deti Martinka a Dominiku. Po celý čas ich zúfalo hľadala, prosila všetky možné inštitúcie o pomoc. Pátral po nich aj Interpol a na ich otca Andreja (36), ktorý deti uniesol, bol vydaný medzinárodný zatykač. Hoci anonymný list Martine oznámil, že deti už nežijú, nádeje sa nevzdávala. V prázdnote tápala až do chvíle, keď sa prípadu chopili reportéri Nového Času. Pracovali na ňom rok a výsledok stál za to. Šťastná mama sa so svojimi ratolesťami zvítala v Paname koncom marca a vrátili sa na Slovensko. Otec Andrej skončil v rukách panamskej polície.
Konečne doma
Martinko a Dominika si na staronový život na Slovensku ešte len zvykajú, ale žiaria spokojnosťou. Najdôležitejšie je, že sú opäť pri mame. Konečne môžu voľnejšie dýchať aj sa pohybovať, keďže v Paname sa s nimi otec ukrýval a von chodievali len zriedka. „Všetko je im vzácne, všetko chcú vyskúšať, všadiaľ ísť. Vidím na nich, aké sú šťastné, že sa môžu voľne a slobodne pohybovať, hrať s ostatnými deťmi, hoci s nadväzovaním kontaktov majú trochu problém,“ opisuje mama Martina.
Opäť v škole
Deti už niekoľko dní chodia aj do základnej školy. „Martinko je tretiak, Dominička prváčka,“ spresňuje mama. „Radila som sa s detským psychológom a ten nám odporučil školu, ktorú by zvládli. Ony totiž hovoria po slovensky, ale písať nevedia,“ vysvetľuje ďalej.
V Paname chodili Maťko a Dominika do elitnej školy od roku 2011 do decembra 2014. Potom už ich otec peniaze na školu, ktorá pre dve deti ročne stála 8 000 dolárov (7 300 eur), nemal. „Učili sa v nej po anglicky, vedia aj po španielsky,“ vraví Martina.
Do školy na Slovensku tak išli Maťko s Dominikou aj s istými obavami, ale žiaci v triedach i pedagógovia im to uľahčili. „Všetci boli veľmi zlatí. Učitelia pripravili žiakov na ich príchod. Triedy boli vyzdobené a deti milé. Našli si už medzi nimi aj kamarátov,“ opisuje mama.
„Miliónkrát je tu lepsie ako v Paname. Už by som nikdy nešiel od maminky preč,“ šťastne priznáva Martinko a „postraší“ sestričku: „Domi, keď nebudeš poslúchať, tak tato ťa zoberie späť do Panamy!“ „Nie, ja som dobrá,“ odpovedá pohotovo.
Malý ochranca
Odlúčenie od matky a niekoľkoročný pobyt v cudzine deti svojím spôsobom poznačili. „Keď som prišla za nimi do Panamy, čakali na mňa v sanatóriu pre deti, keďže ich otca zadržala polícia. Bolo tam príjemné prostredie a starali sa o ne mníšky,“ spomína Martina na stretnutie s deťmi. „Prišli trochu ustráchané, držali sa za ruky, Maťko ochraňoval Dominičku. Prebral na seba úlohu ochrancu a tlmiča všetkého, čo sa okolo nich dialo. Aj teraz cítiť, že ho to najviac ranilo,“ povzdychla si Martina.
Mama je vraj chorá
Deti boli z príchodu matky prekvapené. „Nechápali to, pretože otec im po celý čas hovoril, že som chorá a mám problémy s hlavou. Zároveň však boli šťastné, keď som im vysvetlila, že to nie je pravda, inak by som ich nemohla štyri roky hľadať, a teraz som prišla po ne. Hneď boli zvedavé, či už mám kúpené letenky, lebo už tam zostať nechcú. Maťko sa pamätal aj na svojho psíka, ktorého mal doma, a tešil sa, že sa opäť bude hrať v záhrade.“
Najsilnejšie emócie však prišli v prvý večer. „Nespala som celú noc, plakala som,“ spomína Martina, ktorá si nemohla deti hneď zobrať k sebe. Najskôr musel prebehnúť súd a oficiálne odovzdanie detí slovenskému Centru pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže.
Panama na nohách
Oficiálne odovzdanie detí medzi krajinami nebolo jednoduché. „Dosť to trvalo a už sme boli z toho trochu nervózni. Všadiaľ však o nás v médiách informovali, čo urýchlilo konanie. Dokonca mi aj bývalá učiteľka detí napísala na facebook, že mám úžasné deti. Veľmi ma to potešilo.“ Nakoniec Martina kupovala nový kufor, aby doň nabalila hračky, ktoré tam deti za posledné dni v sanatóriu dostali. K osobným veciam detí sa nedostala. „Nemohla som si dovoliť vstúpiť do Andrejovho bytu, navyše, ani sme sa tým nechceli zdržiavať... “
Obvinenia
Celý problém okolo detí vznikol ešte v auguste 2010, keď sa Martina rozhodla, že od svojho manžela Andreja odíde. Vtedy sa jej začal vyhrážať, že deti zoberie do Ameriky a viac ich neuvidí. Martina sa obrátila na súd a žiadala o predbežné opatrenie zverenia detí do svojej starostlivosti. „Chcela som zabrániť tomu, aby odviedol deti za hranice bez môjho súhlasu. Neuspela som. Nakoniec z toho vyšlo, že vyhrážky Amerikou bol len žart...“ vraví.
Lenže tento „žart“ sa neskôr stal realitou. Najprv Andrej deti odviedol v januári 2011 k svojim rodičom na Záhorie a odtiaľ do Mníchova. „Vtedy sa vraj ešte vrátil. Zrejme nemal na únos všetko pripravené. Martinkovu fimózu (problémy s predkožkou - pozn. red.) využil na to, aby ma obvinil zo sexuálneho zneužívania syna. Povymýšľal si hlúposti, aby zakryl svoje úmysly a aby mi deti nezverili,“ vraví Martina.
Nakoniec Andrej s deťmi predsa len odišiel za oceán. „Žili v Amerike, Hondurase a nakoniec v Paname,“ vysvetľuje matka detí a dodáva, že to boli roky zúfalstva, trápenia a vyhrážok. A ani Maťko s Dominikou to nemali jednoduché, keď ich otec od mamy odtrhol. „Martinko mi povedal, že sa otec na nich hneval, keď plakali. Nemohli navonok prejaviť svoje emócie, všetko dusili v sebe...“
Martina verí, že túto nočnú moru už majú všetci za sebou. Deti chodia do školy, navštevujú starých rodičov v Žiline a tešia sa, že sú opäť doma... Lenže ich trápia aj zdravotné problémy, keďže štyri roky ich otec zanedbával lekársku starostlivosť o deti. Teraz teda musia s mamou absolvovať rôzne vyšetrenia, aby sa zbavili zdravotných problémov, ktoré si priniesli z Karibiku. A Martina bude musieť vyriešiť aj vzťah so svojím manželom, ktorý je stále v panamskej väzbe, ale je pravdepodobné, že skončí na Slovensku a tu ho bude čakať súd.
