Mesto je to nevšedné - nájdete tu banské veže a priemyselné pamiatky či svojráznych obyvateľov s typickým „chacharským“ prízvukom. Reportéri nedeľníka fanúšikom poradia, ako si užijú Ostravu v čase mimo zápasov.
Najkrajší výhľad na Ostravu
Je to najslávnejší symbol mesta. Funkcionalistickú Novú radnicu slávnostne otvorili 28. októbra 1930, pričom jej výstavba zhltla vo svojej dobe závratných 52 miliónov korún. Na vyhliadkovú terasu najvyššej radničnej veže v Českej republike vyváža turistov rýchlovýťah, kedysi najmodernejší v celom Československu. „Sme vo výške 73 metrov. Zhora môžeme pekne vidieť, koľko rôznych stavebných štýlov nájdeme v ostravskom centre. A tiež, že Ostravu, ktorá má povesť fádneho ošumelého mesta, tvoria rozsiahle zelené plochy,“ vysvetľuje sprievodkyňa Sylva Burgertová. Fascinujúce je, že 155-tonovú vežu drží iba 16 šraubov. Návšteva vyhliadkovej plošiny vyjde na 50 korún (1,80 €), študenti a dôchodcovia zaplatia 40 korún (1,50 €).
Stodolní ulica nikdy nespí
Túto adresu si bude pamätať každý fanúšik. „Práve sa nachádzate v najväčšej zábavnej štvrti v Českej republike, funguje tu viac než 60 klubov a barov,“ tvrdí čašníčka Olga. Cez víkend sa dianie na Stodolní mení na jednu obrovskú tanečnú párty. Ulica dostala názov podľa toho, že v minulosti sa tu nachádzali stodoly. Pollitrové pivo značky Ostravar stojí v priemere 39 korún (1,40 €), denné menu vyjde približne na 90 korún (3,30 €). Naším tipom je zemiakový guláš s ostravskou klobásou. Domáci však radia, že treba byť obozretný a dávať si pozor na zlodejov!
Zábava v starých halách
V objektoch tzv. Trojhalí kedysi turbíny vyrábali elektrickú energiu pre okolité priemyselné objekty. Dnes menšia hala, nedávno vynovená, slúži ako telocvičňa s bedmintonovými kurtmi, ihriskom na futsal či barom. Prenájom jedného kurtu vyjde do 150 korún (5,50 €). Druhý, väčší objekt je akýmsi krytým námestím, ideálnym na stretnutia, jazdu na kolieskových korčuliach či rôzne hry. Zrekonštruované Trojhalí otváral vlani zrejme najpopulárnejší Ostravčan, hudobník Jaromír Nohavica.
Tajomný hrad
Už od druhej polovice 13. storočia stál nad sútokom riečok Ostravice a Lučina strážny hrad. „Kuriózne je, že pre banskú činnosť sa stavba postupne prepadla až o 16 metrov,“ hovorí kastelánka Alena Špetíková, keď spolu prechádzame kamenným nádvorím medzi žiarivými nabielo omietnutými stenami. Ešte pred pár rokmi hrozil hradu zánik, dnes patrí medzi najnavštevovanejšie turistické atrakcie Českej republiky. V podzemí nájdete mučiareň, veľké akváriá či svet čarodejníkov.
Obrie veže Vítkovíc
Podobné kolosy nájdete iba v ostravských Vítkoviciach. Vysoké pece, ktoré kedysi chrlili zo svojich útrob milióny ton železa, vidieť už zo vzdialenosti niekoľkých kilometrov. Môžete vystúpiť aj na vyhliadkové plošiny, prechádzať po kovových mrežových mostíkoch je však často iba pre silné povahy. V tieni stavieb prebieha v lete populárny hudobný festival Colours of Ostrava, teraz tu organizátori pripravili podujatia pre hokejových fanúšikov. Prehliadka areálu vychádza na 150 korún (5,50 €) pre dospelého a 90 korún (3,30 €) pre deti.
Ostrava bola vždy priemyselným mestom a vďaka svojej minulosti dnes turistov láka na vskutku netradičnú architektúru. Tehlová zástavba robotníckych kolónií vo Vítkoviciach pripomína ulice britských miest. Neogotický Kostol svätého Pavla prešiel dômyselnou rekonštrukciou, a kým časť muriva je vyčistená a žiari do červena, zvyšok zostal čierny od dlhoročných nánosov drobného popolčeka. Všetky atrakcie Vítkovíc sa nachádzajú neďaleko hokejovej arény.
Baňa Michal
Akoby sa tu zastavil čas a poslední baníci odtiaľto odišli včera. Na reťaziach sa suší banský výstroj, na stoloch v pracovni geológov ležia rôzne vzorky a mapy. Prechádzame ordináciou, kde prijímali ranených, ale aj miestnosťou so stovkami banských lámp. Atmosféru umocňujú autentické nápisy a smaltované tabule. Každého milovníka techniky budú fascinovať pôvodné stroje. Náš sprievodca aj niektoré zapína, napr. parný mechanizmus z roku 1893. Vstupenka stojí 90 korún (3,30 €), študent zaplatí 50 korún (1,80 €).
Výstup na ostravskú sopku
Halda Ema vznikla v rokoch 1920 až 1960 sústavným navážaním obrovských más hlušiny z banskej činnosti. Dnes na jej 317 metrov vysoký vrchol vedie dobre značený turistický chodník. Na temene haldy rastú subtropické rastliny, v jej vnútri však stále horí materiál, a aj preto vrchol nikdy nepokrýva sneh. „Dolu pod našimi nohami môže byť teplota odhadom približne 1 500 stupňov Celzia,“ hovorí Rostislav Kašovský z Klubu českých turistov, keď spolu stúpame zvláštne sfarbenou červenou pôdou. Z blízkeho prieduchu vychádza dym, charakteristický zápach pripomína horiace uhlie.
Na ostravských haldách kedysi žili tuláci známi ako brenparťáci, živili sa triedením dreva, uhlia a železa. Riadili sa vlastnými zákonmi, mnohí zahynuli pri nadýchaní sa splodín či pri zosuvoch nestabilných háld. Výstup trvá asi 20 minút.
