Potrebné nástroje pre boj proti terorizmu má priniesť nový Národný akčný plán boja proti terorizmu (NAP) na roky 2015-2018, ktorý dnes schválila vláda. Návrh pripravilo ministerstvo vnútra. Chce tak reagovať na cestovanie európskych občanov do konfliktných zón, ich radikalizáciu a následný návrat do európskych štátov, na hrozby útokov tzv. osamelých aktérov, ako aj na radikalizáciu a samoradikalizáciu na internete, vo vzdelávacích inštitúciách a v náboženských komunitách, financovanie terorizmu.
V materiáli sa uvádza, že bezpečnostné prostredie na Slovensku je v súčasnosti relatívne pokojné. Naša krajina je aj naďalej medzinárodnými teroristami a teroristickými skupinami vnímaná a využívaná skôr ako tranzitná krajina.
"Napriek tomu narástla miera ohrozenia občanov SR a jej záujmov v zahraničí, najmä v súvislosti s členstvom v medzinárodných organizáciách a účasti na vojenských a protiteroristických operáciách. V uplynulom roku sa slovenskí občania prvýkrát stali obeťami teroristických útokov v Afganistane a Pakistane," konštatuje sa v NAP.
Možnou hrozbou je i nelegálna migrácia, do krajiny sa takto môžu dostať členovia a podporovatelia teroristických skupín, čo sa v minulosti aj stalo. Aj napriek tomu nebol doposiaľ migrantmi vykonaný žiadny nábožensky motivovaný útok ani zaznamenané informácie nasvedčujúce jeho príprave.
Na rozdiel od krajín západnej Európy, Slovensku nehrozí návrat veľkého počtu radikalizovaných bojovníkov zo Sýrie a ďalších krízových oblastí. Moslimská komunita na Slovensku sa prejavuje ako umiernená, možným rizikom sú radikálne islamistické materiály voľne prístupné na internete a zahraniční duchovní navštevujúci a prednášajúci v slovenských modlitebniach. Ministerstvo konštatuje, že zo 17 bodov doterajšieho akčného plánu na roky 2011–2014 bolo splnených 16. Zriadený nebol národný koordinátor boja proti terorizmu. Ministerstvo to odôvodňuje tým, že analytickú a koordinačnú úlohu v tejto oblasti plní Národné bezpečnostné analytické centrum.
Sprísnili predaj expanzných zbraní
Predaj expanzných zbraní bude podliehať prísnejším pravidlám. Tie v stredu odsúhlasila vláda, ktorá odobrila novelu zákona o strelných zbraniach. Novela prináša podmienku registrácie nadobudnutých expanzných zbraní na polícii a opätovný zákaz ich predaja na diaľku. Zmeny pripravil v skrátenom legislatívnom konaní minister vnútra Robert Kaliňák. Avizoval ich vo februári, keď sa objavili špekulácie, že sedem útočných pušiek, s ktorými bol spáchaný teroristický útok na parížsku redakciu satirického týždenníka Charlie Hebdo, mohlo pochádzať zo Slovenska. Kaliňák kritizoval predošlú vládu Ivety Radičovej, že umožnila internetový predaj zbraní upravených na slepé strelivo. Podnetom k novele je však najmä samotné masívne rozšírenie expanzných zbraní. „Na základe zistení Policajného zboru stav na úseku nelegálneho obchodovania so zbraňami a nelegálnej výroby zbraní nadobúda progresívny ráz,“ odôvodňuje Kaliňákov rezort skrátené legislatívne konanie. Polícia zaznamenáva najmä nárast nákupu expanzných zbraní upravených z pištolí, samopalov a guľometov (kategórie A, B, C) a ich následnú úpravu na zbrane schopné streľby.
„Tieto zbrane sa potom distribuujú v kriminálnom prostredí a využívajú sa na páchanie najzávažnejších trestných činov, ktorých objektom je život a zdravie a zároveň dochádza k ohrozeniu bezpečnosti,“ dopĺňa rezort vnútra. Ministerstvo navrhuje zavedenie povinnosti ohlásiť nadobudnutie expanznej zbrane policajnému útvaru. Držiteľ bude povinný predložiť ju na evidovanie, pri ktorom mu bude vydaný preukaz zbrane. Úkon bude podliehať novému správnemu poplatku vo výške 4,50 eura. Držiteľ bude pri trvalom vývoze alebo dovoze zbrane povinný požiadať a vydanie zbrojného sprievodného listu, rovnako ako u zbraní ostatných kategórií. Upravujú sa povinnosti držiteľa skupiny B zbrojnej licencie. Upravenú zbraň bude povinnosť označiť expanznou značkou.
Novela zákona opätovne zavádza zákaz predaja zbraní na diaľku pre zbrane kategórie D vrátane expanzných zbraní. Rieši však aj ďalšie otázky, keď zavádza povinnosť Slovenskej poľovníckej komory oznámiť odňatie poľovného lístka policajnému útvaru. Poľovný lístok je podmienkou na vydanie zbrojného preukazu na poľovné účely.
Rozširujú sa tiež dôvody na predbežné zaistenie zbrane. Materiál vysvetľuje, že sa tak môže stať vtedy, keď môže byť ohrozený život alebo zdravie osôb, alebo sú pochybnosti o zdravotnej, psychickej alebo odbornej spôsobilosti držiteľa zbrojného preukazu. Zmeny by mali platiť už od polovice tohto roku.
