Vyštudovali ste herectvo, ale momentálne sa venujete moderovaniu. Televíziu ste vymenili za rozhlas. Odolávate ponukám z televízií, alebo vás práca v rozhlase uchvátila natoľko, že sa jej nemienite vzdať?
– Teraz som taká zaujatá tým, čo robím, že som sa o prácu v televízii nezaujímala. Nehovorím, že keby prišla nejaká zaujímavá ponuka, odmietla by som ju. V televízii mi však chýbalo domácke prostredie. S ľuďmi sme sa stretli len na výrobe relácie a viac sme sa nevideli. V rádiu som našla kolektív. Veľmi sa mi páči, že teraz môžem naplno tvoriť i scenár. Je pravda, že tak málo voľného času ako teraz som ešte nikdy nemala. Je to hlavne tým, že príprava na vysielanie je veľmi náročná.
Ako teda zvládate prácu v domácnosti?
– Čo sa týka prác v domácnosti i dcérky Johanky, pomáha mi manžel. On si vie svoju prácu zariadiť rozumnejšie. (smiech) Vie fantasticky variť, takže keď sa cez víkend vrátim po vysielaní domov, čaká ma s obedom. Večer sa už snažím byť doma. S Johankou mi pomáha aj mama. Som jej za to vďačná.
Určite mi dáte za pravdu, že pre moderátora v rádiu je dosť veľká pohroma, keď nastane nečakané ticho.
– Najhoršie je, keď neviem, čo sa pokazilo. Vtedy je to hotová pohroma. Stresujem sa, mám trému, neviem, čo mám robiť. Stalo sa mi, že som sa pomýlila, vypla som si pesničku a nevedela som ju späť zapnúť. Na začiatku bolo podobných pohrôm viac, teraz je to už, našťastie, zriedkavejšie. Ale aj ticho má svoje miesto v rádiu, len s ním treba vedieť správne narábať.
Mravec nie je vaším partnerom len v súkromí, ale stane sa, že sa stretnete aj pri práci. Aké to je?
– Hrozné, pre prácu sa takmer vždy pohádame. (smiech) Keď sme spolu robili na jednom kabarete, prácu sme si nosili i domov. S Mravcom však veľmi rada moderujem. Fantasticky sa s ním spolupracuje, lebo sa poznáme, vieme sa dopĺňať, nie je medzi nami rivalita.
Kto je vo vašom manželstve tvrdohlavejší a kto zas skôr ustúpi?– V tomto sme si dosť podobní, snažíme sa byť rozumní a dohodnúť sa. Zatiaľ sme sa nerozviedli. Nedokážeme byť dlho pohádaní, prestane nás to baviť. U nás neexistuje tichá domácnosť.
Vznikajú medzi vami škriepky, ktoré sa týkajú výchovy vašej malej dcérky?
– Johanka je potvora, dokáže vycítiť, ku komu sa má prikloniť, ak máme rozdielne názory. Veľký problém je pri nakupovaní hračiek. Keď vidí niečo v reklame a deti v škôlke to tiež majú, nástojí na tom, že to chce. Nechceme jej však dovoliť všetko, aby nám neskôr neprerástla cez hlavu. Ale keď je celý deň s ocinom, idú do obchodu, on jej tú hračku kúpi. Stane sa, že keď jej niečo nekúpime my, doženú to starí rodičia, takže aj tak dosiahne svoje. (smiech)
Materskú ste si užívali plnými dúškami celé tri roky. Vidíte na dcérke, že prítomnosť mamy v prvých rokoch na nej zanechala stopy?– Myslím si, že jej to dalo veľmi veľa. Aj bezo mňa sa cíti isto, lebo, vie, že sa k nej vrátim. Je veľmi spoločenská, samostatná a miluje deti. Na ihrisku si vie vždy zorganizovať nejakú detskú partiu. Nudila by sa, keby mala byť len so mnou. Veľmi rada chodí do škôlky, kde majú bohatý program, rozprávajú sa po anglicky, individuálne sa im venujú. Jasné, že aj nás doma ťahá, aby sme sa s ňou hrali, chodili po byte štvornožky, hrali futbal v obývačke. Venujem sa jej toľko, koľko sa dá. Niekedy však po celom dni v rádiu nevládzem mať ešte ďalšiu šichtu aj doma. Vtedy jej stačia aj rozprávky na DVD.
Cibríte si angličtinu všetci traja aj doma?
– Nerozprávame sa po anglicky, ale to je moja vina, lebo nie som jazykovo zdatná. Ale učím sa a dobieham, čo som zameškala.
Ako sa Johanka skamarátila s Mravcovou dcérou z prvého manželstva?
– Veronika k nám pravidelne chodieva, trávime spolu dovolenky i lyžovačky. Pre malú je to najväčší vzor, obidve sú najlepšie kamarátky. Veronika už má síce pätnásť rokov, ale vie sa jej perfektne venovať a rozumejú si.
Umenie nie je vo vašej rodine cudzie. Bude Johanka nasledovať svojich rodičov?
– Johanka pekne kreslí, takže uvidíme. Nemám predstavu, čo by mala v živote robiť, ale skôr viem, čo by som z nej nechcela mať. Učiteľku alebo lekárku. Hoci je to krásna práca, je mimoriadne náročná, zodpovedná a dnes je zle ohodnotená. Ale možno kým vyrastie, veci sa zmenia. Chcem jej dať do života to, čo je veľmi potrebné, a to cudzie jazyky. Bolo by fajn, keby hrala na klavíri ako ja, venovala sa nejakému športu. Určite jej to dá nový rozhľad. 
Päťročný rozdiel medzi súrodencami by bol možno ideálny. Rozmýšľate nad druhou ratolesťou?
– Už asi dva roky sa tým zaoberám. (smiech) Neviem, či to bude v najbližšom čase. Stále to odkladám. Je síce istý vek, ktorý je pre matku najzdravší, ale aj pre dieťa je príjemné, keď je matka v pohode a má pocit, že jej nič neutieklo. Snažím sa rozvrhnúť si život tak, aby som mala čas na všetko. Keď budem mať druhé bábätko, chcem sa mu naozaj venovať. Dôležitá je psychická pohoda. Pri Johanke som to cítila.
Po pôrode ste sa pomerne rýchlo zbavili nadbytočných dvadsiatich kíl. Museli ste pri tom veľmi zatínať zuby a testovať svoju pevnú vôľu?
– Nebol to veľký problém, ale snažila som sa. Musela som dodržiavať presnú životosprávu. Nejedla som všetko, na čo som mala chuť. Veľmi som sa chcela dostať na svoju pôvodnú váhu, takto sa cítim lepšie. Mala som popôrodné depresie z toho, aká som bola obrovská. Mala som pocit, že už navždy zostanem tučná, budem zatvorená doma a tam sa môj život skončí.
Patríte medzi šťastlivcov, ktorí môžu jesť, čo sa im zachce, a nepriberú ani gram?
– Musím si dávať pozor. Mám dni, keď nejem takmer vôbec, a potom zjem všetko. Dám si aj mastnú kačku, lokše, knedle, tortu i čokoládu, ale nie každý deň. Žijem na zeleninových šalátoch. Na raňajky si dám len malý zob ku káve, aby som nemala vredy. (smiech) Na obed obyčajne nie som veľmi hladná, dám si len ovocie či zeleninu, jogurt a večer sa snažím jesť minimálne, hoci je to najťažšie. V podstate som celý život na diétach. Môj štandard je, že jem nízkotučné jogurty, pijem nízkotučné mlieko. Ak zjem, na čo mám chuť, a priberiem pol kila, vycvičím to. Raz do týždňa sa dostanem do fitnescentra, dám si 40 minút na stacionárnom bicykli a ešte niekoľko brušákov k tomu. Chcela by som sa cvičeniu venovať viac, ale nemám na to čas.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že žijete zdravo v plnej miere. Máte však predsa nejaký zlozvyk, ktorý vám tento ideálny stav narúša?
- Fajčím päť cigariet denne. Pokúšala som sa s tým prestať, kúpila som si náplasti proti fajčeniu, ale doteraz ich nosím v kabelke. Fungovali, ale keď som ich prestala používať, začala som znovu fajčiť. Nič sa nedá oklamať, všetko chce len pevnú vôľu. Iné neresti nemám. Žijem slušný život.
NAJ
Najobľúbenejšia hudba? Momentálne ma uchvátil nový album Mika.
Najpohodlnejšie oblečenie? Rifle, tričko a vysoké podpätky.
Najpríjemnejšia vôňa? Škorica a vanilka.
