Vojna odkryla charaktery. Niektorým dala príležitosť ukázať statočnosť, iní ju brali ako šancu dať sa na stranu mocných a kolaborovať.
Doba vtedy bola veľmi zložitá a tak aj osudy, ktoré sa na prvý pohľad môžu zdať jasné, boli určite zložitejšie. Hranica medzi hrdinstvom a zbabelosťou bola veľmi vratká. Vyrovnať sa s tým museli aj známe osobnosti.
Zdena Studenková (60): Otec v protipartizánskej jednotke
K tomuto rodinnému tajomstvu sa herečka nerada vracia. Jej otec Gustáv (†87) bol totiž v čase vojny v špeciálnej nemecko-slovenskej protipartizánskej jednotke Edelweiss.
Tá bola okrem iného spoluzodpovedná za vypálenie obcí Ostrý Grúň a Kľak v januári 1945. Pri akte pomsty za to, že ľudia pomáhali partizánom, bolo zavraždených 148 obyvateľov Kľakovskej doliny.
Studenkovej otec bol vraj členom jednotky nedobrovoľne a nezúčastňoval sa na bojových operáciách. Aj tak však bola jeho rodina po vojne prezekvovaná. Studenkovej otca dokonca v 60. rokoch zatvorili. „Môj otec bol politickým väzňom a pani riaditeľka aj učiteľky mi to stále pripomínali. V puberte ma to, že som mala otecka politického väzňa, nakoplo,“ priznala v minulosti obľúbená herečka. Pre zlý kádrový posudok sa Studenková skoro nedostala na vysokú školu. Keď v decembri 2011 jej otec zomrel, pochovali ho v tichosti, len v kruhu najbližších.
Ľudo Ondrejov (†60): Arizoval židovský obchod
Na základe protižidovských zákonov boli počas vojny na Slovensku zabraté majetky Židom. A potom sa za lacno dávali Slovákom. Spôsob arizácie je dobre známy z oscarového filmu Obchod na korze. Z tohto hanebného systému profitoval aj spisovateľ Ľudo Ondrejov, ktorého poznáme z čítaniek ako autora Zbojníckej mladosti.
Ondrejov arizoval antikvariát židovskej rodiny Steinerovcov v Bratislave. Keď sa začali deportácie do koncentrákov, vyhlásil, že vo svojom podniku žiadnych Židov nepotrebuje a ohlásil ich úradom. „Prehlasujem, že vo svojom kníhkupectve nepotrebujem týchto Židov: Maxa Steinera, Jozefa Steinera, Žigmunda Steinera a Viliama Steinera. Zaistením a odtransportovaním týchto Židov neutrpí obchod ani Slovenský štát nijakú hospodársku ujmu, lebo som si našiel náhradu v árijskej osobe pána Viliama Fábryho z Turč. Sv. Martina,“ napísal Ondrejov úradom. Steinerovci neskôr zahynuli v koncentračnom tábore.
Vlasta Burian († 70): Obvinený z kolaborácie
S nacistickými pohlavármi sa musel stretávať aj najpopulárnejší český komik Vlasta Burian. Za to ho dokonca verejne odsudzovali z emigrácie Voskovec s Werichom. Pravda však bola iná: Burian napriek riziku pomáhal odbojárom. Po vojne však bol za kolaboráciu odsúdený, bol mu zhabaný majetok a dlhé roky mal zákaz účinkovania. Do cely ho zatvorili spolu s príslušníkmi SS. Doteraz nie je známe, kto ho udal pre styk s nacistami. Je možné, že okrem susedov to mohli byť aj závistliví hereckí kolegovia.
„Ku mne do divadla chodili Nemci tak, ako do krčiem. Kúpili si lístky a ja som ich vyhodiť nemohol, rovnako ako čašník.
Udal ma však jeden zo susedov, vraj mám doma zakopané zbrane. Viem, kto to bol, ale mstiť sa mu nebudem,“ povedal neskôr Burian.
Lída Baarová († 86): Poplietla hlavu Goebellsovi
Český sexidol 30. a 40. rokov herečka Lída Baarová sa preslávila nielen na filmovom plátne, ale aj tým, že často chodila s nacistickými pohlavármi na večierky. Bola milenkou ministra ríšskej propagandy Josepha Goebbelsa a na príkaz samotného Hitlera musela opustiť Nemecko. Vodca sa totiž snažil udržať manželstvo svojho ministra propagandy, Goebbels bol kvôli Baarovej pripravený prijať aj rezignáciu, to mu však Hitler zakázal. Samotnému vodcovi sa tiež páčila.
Styky s nacistami sa Baarovej vyplatili, jej vojnová kariéra bola závratná. Po vojne však za to tvrdo platila - skončila vo väzení a neskôr musela emigrovať do Argentíny, Talianska a Rakúska. Nálepka nacistickej milenky sa s ňou ťahala až dokonca života. „Či zhrešila, nedokážem posúdiť, ale jednu vec môžem povedať naisto. Nenašiel som jediný dôkaz o tom, že by v priebehu protektorátu niekomu uškodila, niekoho udala, alebo spolupracovala s gestapom,“ povedal o herečke jej priateľ - novinár Stanislav Motl.
Elo Romančík († 89): V SNP sa díval smrti do očí
Boje v Slovenskom národnom povstaní a umierajúci kamaráti sa mu vryli do pamäti na celý život. Obľúbený herec a povestný džentlmen Elo Romančík navždy odišiel v októbri 2012. Pred smrťou sa stiahol do ústrania, ale živé obrazy utrpenia v Povstaní, do ktorého sa v roku 1944 zapojil, mal stále pred očami.
„Smrti som sa díval do tváre niekoľkokrát. Bol zázrak, že som v tom Povstaní zostal nažive. Okolo mňa vybuchovali míny, granáty, pískali strely. V náručí mi na fronte umieral kamarát. Ja som zažil strašné veci,“ opísal desivé hrôzy Romančík, ktorý po vojne stvárnil viacero charakterových postáv vo vojnových filmoch.
Soňa Valentová (68): Jej sestry zomreli v koncentráku
Vojnová dráma sa skrýva aj v rodine herečky Sone Valentovej. Keď prišla druhá svetová vojna a Hitler sa dostal k moci, herečkini rodičia sa začali strachovať o svoje deti.
„Vedeli, aká je situácia a ľudia, ktorí boli iného ako árijského pôvodu, sa báli... Mama s otcom verili, že keď pošlú sestry do evanjelického internátu, tak ich zachránia,“ odhalila Valentová podrobnosti rodinnej tragédie. V čase vojny ešte nebola na svete a o týchto hrôzach sa dozvedela až z rozprávania.
V internáte, kde herečkine sestry našli dočasné útočisko, sa ukrývalo viacero židovských detí - lenže niekto ich udal gardistom.
„Keď staršiu sestru odvliekli z internátu, mladšia ukrytá v koši na bielizeň začala kričať, že chce ísť so svojou sestrou. To sa jej stalo osudným,“ hovorila Valentová. Jej rodičom sa podarilo ukryť v hrobke na evanjelickom cintoríne a zachránili sa. Ich dve dcérky však odvliekli do koncentračného tábora v poľskom Osvienčime, kde zahynuli.
„Moje sestričky sa išli akoby sprchovať a zo sprchy išiel plyn... Staršia sa volala Vierka a mala desať rokov, mladšia Emka štyri. Rodičom po nich zostala veľká bolesť v srdci,“ uzatvorila rozprávanie Valentová, ktorá sa ťažko skúšaným rodičom narodila až po vojne.
