Agresivita, halucinácie, pomočovanie či bdelá kóma – s týmito príznakmi už niekoľko rokov bojujú obyvatelia mesta Kalachi. Mestečko v Kazachstane postihla epidémia spavej choroby, ktorá doslova položila na lopatky tamojšiu ekonomiku a zo dňa na deň ho vyľudnila. Okolnosti, za ktorých deti i dospelých postihuje, sú pritom viac než záhadné. Miestni dokonca špekulujú, či za spavou chorobou, ktorá podľa ich slov zanecháva trvalé následky, nie sú vyššie sily či snaha niektorých spoločností o vyľudnenie mesta, v ktorom sú údajne skryté ložiská zlata.
Záhadná choroba sa na severe Kazachstanu prvýkrát objavila pred štyrmi rokmi. Dodnes ňou bola postihnutá takmer štvrtina obyvateľov. Medzi jej príznaky patrí niekoľkodňový tvrdý spánok či dokonca bdelá kóma, pri ktorej pacienti strácajú schopnosť pohybu, u mužov spôsobuje agresivitu či nepopísateľnú chuť na sex, kombinovanú s neschopnosťou zadržiavať moč. Najväčší strach však majú rodičia, ktorých detí upadli do bdelej kómy a nedokážu sa z nej dostať. 28-ročná Lyubov Rabchevskaya sa denníku Daily Mail zverila s detailmi choroby, ktorá nedávno postihla aj jej 10-ročného syna Almaza. "Najprv som si myslela, že je chorý, no keď som s ním zatriasla, vôbec nereagoval. Nebol pri vedomí," prezradila zúfalá mladá žena.
"Ďalšie deti, ktoré skončili v nemocnici, neboli schopné ísť samé ani na toaletu, pretože im ochablo svalstvo na nohách, ďalšie mali zúrivé záchvaty plaču," vysvetlila bývalá predavačka, ktorá pre strach o život seba a svojich detí zvolila rovnakú cestu ako väčšina niekdajších obyvateľov – útek z mesta. "Niektorí ľudia tvrdia, že zo spavej nemoci nemajú žiadne následky. Ja tomu neverím. Predtým bol Almaz živé dieťa, teraz sa ľahko unaví. Pre jeho zdravotný stav si musím brať aj šesťkrát do mesiaca dovolenku, takže si nedokážem udržať prácu," posťažovala sa Lyubov, ktorá sa už poobzerala po novom domove v okolitých mestách. Podobne zareagovala väčšina obyvateľov Kalachi, ktoré si tak vďaka epidémii spavej nemoci a následnému húfnemu sťahovaniu obyvateľov vyslúžilo nelichotivú prezývku – Prekliata dedina.
Zostávajúci obyvatelia však okrem konšpiračných teórií o tajomných silách prišli aj s omnoho prozaickejším vysvetlením – za všetkým môže stáť prítomnosť bývalej uránovej bane. Nájdu sa však aj takí, ktorí veria, že za všetkým stojí snaha vydesiť zostávajúcich obyvateľov a prinútiť ich k vysťahovaniu. "Začíname si myslieť, že sa nás niekto pokúša priotráviť, len aby sme odtiaľto vypadli. Niektorí tvrdia, že za neďalekým kopcom sa našli ložiská zlata a kompetentní už dokonca začali stavať cesty, aby ho mohli ťažiť. Vo februári sme tu mali schôdzu, týkajúcu sa presídlenia obyvateľstva. Tí, ktorí sa najviac dušovali, že toto miesto nikdy neopustia, zanedlho ochoreli na spavú nemoc," prezradila Rabchevskaya. Vedci z Národného centra pre jadrový výskum preto odobrali vzorky, pôdy, vody a niekoľkých chemických látok, aby zistili potenciálne zamorenie územia. Paradoxne však všetky hodnoty boli v norme. V mestečku, ktoré leži dvesto kilometrov od ruských hraníc tak zanedlho zrejme ostane jediná vec – socha Lenina v nadživotnej veľkosti.
