Český denník Blesk sa zhováral s matkou Ivety Bartošovej Svatavou. Prezradila, aký mala názor na svadbu dcéry s Josefom Rychtářom.
Ako na to Iveta reagovala?
„Vyčítala mi, že jej neprajem, aby bola šťastná. A dopadlo to, ako to dopadlo. Mala z neho potom strach. Vedela, že ju nájde kdekoľvek. Tá svadba, to bol najhorší čin, čo kedy spravila.“
Tých nešťastných rozhodnutí urobila a nešťastných výrokov povedala viac. Napríklad v knihe Nemala som sa narodiť uviedla, že nebola očakávané dieťa, keď sa narodila ako druhá. Bolo to tak?
„To bol pre mňa šok. Dodnes to vôbec nechápem. Keď som to po prvý raz videla, skoro som sa z toho zosypala. V tehotenstve som bola veľmi chudá, pribrala som dokopy niečo cez 5 kíl. Ivana vážila 2,65 a Iveta 2,45 kg. Ultrazvuk nebol, ale tušila som, že to budú dvojčatá. Dievčatá som milovala úplne rovnako a bola šťastná, že sú zdravé.“
Je pravda, že ste mala po ich narodení veľké komplikácie?
„Dievčatá boli mojím predčasným darčekom k narodeninám. Prišli na svet o 14 dní skôr. Porodila som o 5.40 a o 15. hodine som dostala šialene vysoký tlak. Šklbalo mi celým telom. Potom prišiel kolaps obličiek a ja som bola hodinu v bezvedomí. Keby som rodila doma, nemala by som šancu. Zomrela by som.“
Spomeniete si, s čím sa ako malá rada hrala?
„Milovala malého modrého medvedíka. Keď mala päť rokov, bola na operácii s nosnými mandľami a musela ho mať v nemocnici so sebou. Do 18 rokov tu žila v prírode a hlavne v pokoji.“
Vybaví sa vám ešte jej odchod do Prahy?
„Ako by nie. Lúčili sme sa s ňou na stanici i s členmi kapely, s ktorou spievala. Petr Sepéši ju mal čakať pri Koni. Potom prišli kruté dva mesiace, kedy sme o nej nič nevedeli. Mobily neboli a ona sa neozvala. Odmalička chcela byť speváčka a svoj cieľ dosiahla. Priala by som si, aby ľudia na ňu spomínali ako na speváčku, ktorá za 30 rokov urobila veľa práce, púšťali si jej CD a DVD a trebárs si aj zapálili sviečku na jej spomienku.“
A čo vnuk Artur? Z toho musíte mať radosť. Jazdí za vami?
„Artur je to jediné, čo mi po Ivete zostalo. Dodáva mi silu. Mám radosť, že je v škole šikovný, darí sa mu a baví ho muzika. Našťastie je silná osobnosť a ťažké situácie zvládol. Bol za mnou vlani v lete. Má toho veľa. Teším sa, že sa zasa uvidíme. Občas si voláme.“