Z kedysi obávaného a energického vodcu nacistov sa stala neurotická troska, ktorá sa ako krysa schovávala v berlínskom bunkri. Aké boli Hitlerove posledné dni?
Je jar 1945 a spojenecké armády sa blížia k hlavnému mestu Tretej ríše - Berlínu. Osud Nemecka, ako aj nacistických pohlavárov je nezvratný. Bitka pri Stalingrade, ktorá sa skončila vo februári 1943, znamenala pre Nemcov katastrofu, pričom priebeh vojny sa začal otáčať v prospech Spojencov.
Navyše prichádzali ďalšie porážky. V máji 1943 sa vzdali nemecké a talianske sily v severnej Afrike, v júli 1943 sa Američania a Briti vylodili na Sicílii a napokon v júni 1944 sa Spojenci vylodili v Normandii. Hamburg, Drážďany, Kolín nad Rýnom - tam všade hynuli tisíce obyvateľov počas ničivých leteckých náletov.
Vodcov úkryt
A tak 19. marca 1945 vydal Adolf Hitler tzv. Nerónsky príkaz - zničiť všetky priemyselné a zásobovacie zariadenia v Nemecku, ktoré by mohli nepriateľskí Spojenci využiť. Ako však upozorňuje historik Harald Steffahn, z veľkej časti bol tento rozkaz ignorovaný, najmä minister zbrojenia Albert Speer odmietal pristúpiť k masovej devastácii.
Ako šialený
Hitlerov hlavný stan bol umiestnený 15 metrov pod zemou na dolnom poschodí protileteckého bunkra v sídle ríšskeho kancelárstva. Do podzemia sa schádzalo po schodoch, či už priamo z budovy, alebo zo záhrady. Múry boli dva metre hrubé, železobetónový strop dosahoval hrúbku takmer tri metre. Súčasťou obrovského podzemného objektu bolo 18 miestností, vrátane izieb, kuchyne, jedálne, telefónnej ústredne, študovne či kúpeľne.
Interiér bol podľa pamätníkov dobre osvetlený a pohodlný. Pri vstupe do bunkra sa musel každý, vrátane najvyšších nemeckých dôstojníkov podrobiť prísnej osobnej prehliadke. Hitler v posledných týždňoch vojny cítil, že sa blíži porážka. Často prepadal úzkosti a depresii, mal pocit, že ho všetci naokolo zradili, medzi nimi Göring, Ribbentrop a dokonca aj „verný“ Himmler, ktorý chcel v posledných týždňoch vojny rokovať so západnými mocnosťami o mieri. Inokedy pôsobil veľmi pokojne, pričom atmosféra naokolo bola veľmi napätá.
Neustále porady
V tom čase sa už bojovalo priamo v berlínskych uliciach, mesto bránili najmä starší muži či mladučkí členovia Hitlerjugend - ríša na smrť posielala so zbraňou v ruke aj sfanatizované deti. Aj jedna z posledných fotografií nemeckého vodcu zachytáva, ako vyznamenáva týchto mladučkých vojakov.
Väčšinu dňa trávil Hitler poradami. Dlhé hodiny strávil so spolupracovníkmi nad mapami a plánoval postup takmer už neexistujúcich armád. Počas voľných chvíľ sa rád venoval sučke nemeckého ovčiaka, ktorú volal Blondi, a jej šteniatkam. Ako píše John MacDonald v knihe Veľké bitky druhej svetovej vojny, rád mal obzvlášť psíka Wolfa, ktorého pestoval na kolenách a neustále opakoval jeho meno. „Adolf Hitler - pred troma rokmi ovládal Európu od Volgy po Atlantik a teraz sa skrýva v podzemnej diere,“ mal sa vyjadriť vtedy generál Gotthard Heinrici.
Svadba A smrť
Sovietske a americké vojská sa 25. apríla 1945 spojili na rieke Labe a definitívny koniec kedysi mocnej nacistickej ríše bol už iba otázkou niekoľkých dní. Hitler preto 29. apríla nadiktoval svoj politický a osobný testament v bunkri a oženil sa s Evou Braunovou.
Neskôr boli mŕtvoly vynesené na dvor, poliate benzínom, spálené a zakopané. Zaujímavé je, že podľa historika Friedemanna Bedürftiga dva týždne pred tým plánoval minister Albert Speer uskutočniť na führera atentát, chcel totiž cez ventiláciu napustiť bunker jedovatými plynmi.
Definitívny koniec
O pár hodín neskôr nasledoval Hitlera aj Joseph Goebbels, spolu s manželkou sa otrávil a ešte predtým zabil svojich šesť detí. Osud Tretej ríše sa napĺňal. Nástupcom Hitlera sa stal veľkoadmirál Karl Dönitz, 2. mája bol dobytý Berlín a 7. mája došlo k podpisu kapitulácie.
V bojocho hlavné mesto kedysi rozľahlého nacistického impéria zahynulo od 16. apríla do 2. mája okolo 200 000 Nemcov a približne 150 000 sovietskych vojakov, ďalšie desaťtisíce ľudí na oboch stranách utrpeli zranenia. Tí, čo prežili, museli trpieť život medzi ruinami, o hlade a často aj znášať vyčíňanie vojakov Červenej armády. O dva dni neskôr, 9. mája 1945, nastal v Európe definitívny mier. V ruských archívoch sa má nachádzať Hitlerova čeľusť a časť lebky, zvyšok pozostatkov údajne Sovieti v roku 1970 zlikvidovali.
