Zlomové okamihy 2. svetovej vojny: Svet krvácal, zahynulo 60 miliónov ľudí!

Do Moskvy sa nikomu z európskych lídrov ne­chce, aby to nevyznelo ako podpora politiky Vladimira Putina. Pre konflikt na Ukrajine tak budú oslavy striedmejšie, Slovensko na nich zastúpi premiér Robert Fico. Ako situáciu vníma vojenský historik? Na ktoré zlomové okamihy vojny by sa nemalo zabudnúť? Chaos okolo osláv v Moskve nenarobil vrásky na čele len politikom. Svoje výhrady k postoju európskych lídrov k tejto udalosti majú aj historici.

Marec 1939 - Rozbitie Československa

Už rok pred vypuknutím vojny bolo jasné, že sa schyľuje k veľkej európskej tragédii. 30. septembra 1938 muselo Československo pod medzinárodným tlakom odovzdať časť svojho územia Nemeckej ríši. Dohoda, ktorú podpísali Veľká Británia, Francúzsko, Nemecko a Taliansko, vošla do dejín ako Mníchovský diktát. 14. marca 1939 došlo k rozbitiu republiky a pod vyhrážkami samotného Hitlera vznikli Protektorát Čechy a Morava a Slovenský štát. Na jeho čelo bol zvolený katolícky kňaz Jozef Tiso. Výmenou za pohodlnú autonómiu sa Slovensko stalo verným spojencom Ríše. V júni 1941 sa slovenská armáda pripojila k nemeckému útoku proti Sovietskemu zväzu a Slovensko vyhlásilo vojnu aj USA.

Holokaust

Nacisti s obrovskou krutosťou naplánovali systematickú likvidáciu Židov, Slovanov a iných menšín. Židom najprv zhabali majetky, zbavili ich občianskych práv, potom deportovali do koncentračných táborov, kde väčšina zahynula od vysilenia alebo v plynových komorách. Odhaduje sa, že počas holokaustu zahynulo až 6 miliónov európskych Židov. V koncentrákoch zomrelo aj vyše 70 000 občanov Slovenska.

August 1942 - február 1943 - Bitka o Stalingrad

Išlo o prvú veľkú porážku Nemcov a ich spojencov na východnom fronte, ktorá však prišla až po pol roku obliehania mesta. Boje boli veľmi krvavé, išlo o jednu z najväčších bitiek v histórii ľudstva. Pri Stalingrade bojovali 2 milióny vojakov, 2 000 tankov, 25 000 diel a 2 300 lietadiel. Smrť tu našlo alebo bolo zranených vyše milióna nemeckých vojakov a ich spojencov (Rumuni, Taliani, Maďari) a podobné straty mala aj Červená armáda. Po Stalingrade začali Sovieti vytláčať Nemcov z východného frontu.

Dohody spojencov

Boj proti Hitlerovi vyžadoval spoločný postup. V prvých rokoch vojny každá z mocností sledovala svoje záujmy. Nemecku najprv vzdorovala iba Veľká Británia, karta sa však obrátila, keď nemecké vojská zaútočili v júni 1941 na Sovietsky zväz. USA sa do vojny zapojili až po japonskom útoku na svoju základňu Pearl Harbor v decembri 1941. Prvé stretnutie Veľkej trojky (Stalin,Roose­velt, Churchill) sa konalo v decembri 1943 v Teheráne. Tam sa dohodli na otvorení druhého frontu. Vo februári 1945 sa stretli na Jalte na Kryme, kde sa dohodli napr. na vzniku OSN. Na poslednej - Postupimskej konferencii v lete 1945 došlo k rozdeleniu Európy na sovietsku a západnú sféru vplyvu.

6. jún 1944 - Vylodenie v Normandii

Dôležitým medzníkom bolo otvorenie západného frontu. V noci na 4. júna 1944 sa začala invázia Spojencov (USA, Veľká Británia, Kanada, Austrália a príslušníci ďalších krajín) v Normandii – na území okupovaného Francúzska. Tento dátum vstúpil do vojenskej histórie akoDeň D.V ďalších fázach vylodenia sa na operácii Overlord zúčastnili aj Česi a Slováci.

29. august 1944 - SNP

Do boja proti nacistom sa postavili v roku 1944 aj Slováci. Vypuknutie Povstania bolo reakciou na príchod nemeckých vojsk na naše územie, ktoré bolo dovtedy autonómne. SNP vypuklo 29. augusta a jeho centrom bola Banská Bystrica. Od októbra pokračovalo formou partizánskeho boja.

4. apríl 1945 - Oslobodenie Bratislavy

Od jesene 1944 sa zvádzali boje na východe Slovenska, po prelomení frontu začali sovietske a rumunské vojská s oslobodzovaním. Bratislava bola oslobodená 4. apríla 1945.

Apríl – máj 1945 - Dobytie Berlína

Slávnu fotografiu, ako vojaci Červenej armády vztyčujú sovietsku zástavu na budove berlínskeho Reich­stagu, spravil ruský vojnový fotograf Jevgenij Chaldej. Hoci ide o ikonický záber, nie je to úplný „originál“. Pôvodne vojaci vztýčili zástavu na budove Ríšskeho snemu 30. apríla, v čase, keď sa o budovu ešte bojovalo. Chaldejov záber je z 2. mája, keď ho vojaci na objednávku nanovo zahrali. Oficiálna fotka je tiež retušovaná – fotograf doplnil dym v pozadí, zvýraznil zástavu a hlavne zmazal na ruke vojaka hodinky, lebo ich mal naraz dvoje. Bola to obľúbená vojnová korisť...

August 1945 - Hirošima a Nagasaki

V Tichomorí sa bojovalo ešte mesiace po tom, ako v Európe zavládol mier. Japonsko napriek silnému americkému bombardovaniu odmietalo kapitulovať. Americké letectvo zvrhlo 6. augusta 1945 na Hirošimu atómovú bombu, o tri dni neskôr použili túto ničivú zbraň aj v Nagasaki. Zahynulo okolo 250 000 ľudí. Kapituláciu podpísalo Japonsko 2. septembra, čo znamenalo úplný koniec celosvetového konfliktu.

Vojna v číslach

Vypuknutie (v Európe): 1. septembra 1939. Za začiatok sa považuje napadnutie Poľska nacistickým Nemeckom.

Koniec: Kapitulácia Nemecka vstúpila do platnosti 8. mája 1945. Keďže však pri podpise nebol žiaden zástupca Sovietskeho zväzu, kapitulačný obrad sa zopakoval v Berlíne 9. mája. Preto si v Rusku Deň víťazstva pripomínajú v tomto termíne.

Počet obetí: 45 – 60 miliónov

Počet obetí na území Československa: Vyše 350 000, v koncentračných táboroch zahynulo asi 71 000 občanov Slovenska, najmä Židov.

Vojenský historik Peter Šumichrast: Postoj lídrov EÚ k oslavám nie je dôstojný

Chaos okolo osláv v Moskve nenarobil vrásky na čele len politikom. Svoje výhrady k postoju európskych lídrov k tejto udalosti majú aj historici.

Vyzerá to tak, že oslavy 70. výročia konca vojny v Moskve budú rozpačité. Najvyšší predstavitelia členských štátov EÚ oslavy odignorujú, za Slovensko pôjde napríklad premiér Fico. Môže za to ruská politika na Ukrajine, ale odhliadnuc od toho, je takýto rozpačitý postoj dôstojný?

Berúc do úvahy nesmierne obete druhej svetovej vojny, tak to nie je dôstojné...

 

V posledných rokoch sa tiež čoraz viac hovorí o vojnových zločinoch Červenej armády počas oslobodzovania. Za totality boli zase Sovieti glorifikovaní ako hrdinovia. Kde je pravda?

Áno, tento trend má vzostupnú krivku. Hodnotia ich však často ľudia, ktorí nikdy nevstúpili za múry špecializovaných archívov a nikdy nevenovali svoj čas poctivému štúdiu relevantných dobových písomností. Je potrebné zdôrazniť, že tak, ako kradli, znásilňovali a vraždili niektorí vojaci sovietskej Červenej armády, tak konali aj niektorí vojaci ostatných armád, ktoré sa aktívne zúčastnili druhej svetovej vojny, slovenských vojakov nevynímajúc.

Viacerí hitorici skúmajú otázku, či sa vojna mohla skončiť skôr ako až v roku 1945. Ako to vidíte vy?

Je to hypotetická otázka. Som vojenský historik a hodnotím fakty. V prípade, že by svetové mocnosti v 30. rokoch minulého storočia včas reagovali na politický vývoj situácie v Nemecku, dbali by na dodržiavanie Versaillskej mierovej zmluvy, respektíve by sa po skončení prvej svetovej vojny prijal návrh amerického prezidenta Wilsona na spravodlivý mier, k takej ničivej vojne nemuselo dôjsť.

Čo nakoniec rozhodlo o porážke Nemecka?

Bolo tam viacero faktorov. Rozhodujúci význam pri porážke Nemecka a jeho spojencov v druhej svetovej vojne malo spojenie všetkých demokratických síl do jednotnej protifašistickej koalície, ktorú sa Nemecku napriek viacerým snahám nepodarilo rozbiť. Osobitne však treba zdôrazniť skutočnosť, že rozhodujúce okamihy druhej svetovej vojny sa odohrali na sovietsko-nemeckom fronte, a to ešte pred otvorením druhého frontu. Sovietske vojská docielili v bitkách pod Moskvou, pri Stalingrade a v Kurskom oblúku významné víťazstvá, ktoré mali obrovský význam pre ďalší priebeh druhej svetovej vojny.

Po skončení vojny sa konali veľkolepé procesy s nacistickými zločincami. Avšak niektorí emigrovali do Južnej Ameriky a viacerí dokonca dostali potajomky azyl v USA, kde pomáhali napríklad pri vývoji nových zbraní. Boli nacistické zločiny potrestané dostatočne?

Už počas druhej svetovej vojny sľubovali Spojenci potrestanie vojnových zločincov – bez rozdielu. Dva­dsaťštyri najvýznamnejších predstaviteľov Nemecka, ktorí sa podľa víťazných mocnosti podieľali na vojnových zločinoch, bolo po skončení vojny postavených pred medzinárodný trestný tribunál v Norimbergu. Proces trval od 20. novembra 1945 do 1. októbra 1946. Záverom súdneho procesu bolo aj to, že až jedenásť z obžalovaných si na záver súdneho procesu vypočulo verdikt: trest smrti obesením. Dvanásty trest smrti nebol vykonaný z dôvodu neprítomnosti obžalovaného. Samozrejme, týmto proces stíhania vojnových zločinov nebol ukončený a trvá až dodnes.