Pred 70 rokmi podpísalo Nemecko definitívnu kapituláciu: Mierovú zmluvu museli podpísať na dvakrát!

Posledné boje v Európe utíchli 7. mája 1945 bezpodmienečnou nemeckou kapituláciou, ktorú mocnosti potvrdili o deň neskôr. Na historickom momente sa podieľal rad významných vojenských osobností. Niektoré urobili v armáde skvelú kariéru, iné skončili na šibenici. Aké teda boli osudy mužov, ktorí podpísali historický dokument? Historický mier, ktorý sa v týchto dňoch oslavuje v desiatkach krajín sveta, uzrel svetlo sveta až na druhýkrát.

 

„Sovietska misia mala v Remeši bezvýznamného zástupcu, ktorý nemal od vlády ani súhlas na podpísanie dokumentu. Preto tam bol pridaný dodatok, že sa ceremoniál môže opakovať, čo sa na druhý deň stalo,“ vysvetlil historik Tomáš Klubert z Ústavu pamäti národa. „Trestanie vinníkov však už záležalo na každom štáte. Niekde bolo veľmi brutálne, niekde symbolické. Boli popravení aj ľudia, o ktorých rozsahu viny by sa dalo polemizovať,“ povedal Klubert.

Slovensko stratilo

Podmienky kapitulácie boli tvrdé, avšak napriek tomu sa Nemecko dokázalo čoskoro postaviť na nohy a dnes je jednou z popredných svetových mocností, čo sa o Slovensku povedať nedá. „Keď Edvard Beneš podpísal v roku 1943 zmluvu o vzájomnej pomoci so ZSSR, bolo všetko dané. Sám sebe strčil Stalinovi hlavu do chomúta. Bolo naivné očakávať, že nás slovanský brat bude chrániť. Už po vojne bolo cítiť, že sa vzďaľujeme od vývoja vo vyspelej Európe,“ dodal Klubert.

Historik Martin Lacko považuje udalosti z konca vojny za omyl. „Na jednej strane naša krajina získala mier, a tiež južné územia, od roku 1938 okupované Maďarskom. Na druhej strane Slováci stratili svoju štátnosť. Práve v čase, keď ju iné, dovtedy okupované národy získavali späť. Vývoj po páde komunistického režimu v roku 1989 jasne ukázal, že prirodzenou túžbou Slovákov je samostatný štát. Z tohto pohľadu sa štátoprávny vývoj v roku 1945, teda nanútená obnova ČSR, ukázal ako slepá ulička slovenských dejín,“ vysvetlil Lacko.

Židia trpeli aj po vojne

Osobnú skúsenosť s najničivejším konfliktom v histórii má aj Fridrich Feldmar (82), ktorého mučili v Terezíne: ,,Keď sme sa vrátili naspäť do Bratislavy, v meste

sme nevideli veľké zmeny, keďže nebolo až tak bombardované. My sme
však prišli o náš domov, kde bývali už iní ľudia. Keby nás nezachránili naši známi, neviem, čo by s nami bolo. V každom prípade sme boli veľmi šťastní, že je už po všetkom,“ povedal s tým, že ho povojnová situácia zaskočila.

„Nepôsobilo to na mňa dobre, že Nemecko bolo demokratické a my sme skončili v  komunizme. Začali sa represie proti ľuďom. Zničila sa časť židovskej kultúry. Začali sme síce normálny život, ale nemohol som nav štíviť ani len strýka vo Viedni. Svoje sme si vytrpeli, veľa dobrého sme nečakali,“ uzavrel.

Hlavní aktéri

1. HansGeorg von Friedeburg

Posledný veliteľ nacistického námorníctva. V zajatí spáchal samovraždu.

2. Alfred Jodl

Náčelník operačného štábu. Popravili ho obesením. Jeho smrť vyvolala kontroverzné reakcie, keďže nebol nacistom.

3. WilhelmOxenius

Prekladateľ a pravá ruka Jodla. Zomrel v roku  1948.

4. FrederickE. Morgan

Po vojne dozeral na situáciu v Nemecku, neskôr mal na starosti program atómových zbraní. Zomrel v roku 1967.

5. FrancoisSevez

Veliteľ štábu generála de Gaulla. Zomrel v roku 1948 na poľovačke.

6. Sir HaroldM. Burrough

Námorný veliteľ kľúčových operácií. Pri kapitulácii zastu poval britskú stranu.
Zomrel na zápal pľúc v roku 1977.

7. Walter BedellSmith

Veliteľ štábu generála Eisenhowera. Po vojne bol americkým veľvyslancom v ZSSR, stál pri zrode CIA. Zomrel v roku 1961.

8. Ivan A.Susloparov

Kapituláciu Nemecka podpísal za Sovietsky zväz, avšak bez povolenia. Zomrel v roku 1974.

9. Carl A.Spaatz

Veliteľ štábu amerického letectva. Po skončení kariéry bol novinárom. Zomrel v roku 1974.

10. JamesRobb

Eisenhower ho dostal do svojho hlavného štábu. Po vojne sa stal veliteľom britského letectva. Zomrel v roku 1968.

11. WilhelmKeitel

Poľný maršal Nemecka, ktorý mal na starosti defenzívnu taktiku krajiny. Pred súdom bol 3. najvyššie postaveným nacistom. Rozsudok ho poslal na trest smrti.

12. GeorgijŽukov

Náčelník sovietskeho generálneho štábu a zástupca hlavného veliteľa Červenej armády. Neskôr mal problémy so Stalinom. Zomrel v roku 1974.

13. Jean deLattre de Tassigny

Francúzsky vojenský hrdina. Po vojne stál na čele NATO pre Európu. Zasiahol aj do bojov v Indočíne. Zomrel v roku 1952 na rakovinu.