Na verejnosť sa dostal prepis jeho údajných vulgárnych hrozieb. Po prevalení kauzy sa vzdal mandátu... Teraz zvádza boj o dcéru, s ktorou mu súd zakázal akýkoľvek kontakt. Svoj pohľad na vec vysvetlil Jánoš pre Nový Čas Nedeľa.
O vašom prípade sa z médií vie asi toto - poslanec vládnej strany sa esemeskami vyhrážal vulgárne manželke, polícia mu neskôr zhabala zbrane, bol obvinený z týrania manželky a dcéry a na štyri dni skončil v cele. Je to tak?
Manželke a ani nikomu inému som nikdy žiadne vulgárne esemesky neposielal. Našťastie mám všetky, asi tak za rok dozadu, uložené v mobile. Všetky som ich, samozrejme, predložil vyšetrovateľom. To, čo sa objavilo v médiách, nebola esemeska, ale prepis údajnej nahrávky. Tú som doteraz nepočul, videl som len jej prepis tak ako všetci. Podľa vyšetrovateľov má ísť o prepis nahrávky niekedy z júna 2014, čiže takmer spred roka.
A teda hovorí vám ten text niečo? Sú to vaše vyjadrenia?
Jedinú vec, ktorú k tomu viem povedať, je, že je to monológ. Preto sa mi to hneď zdalo čudné... Musím však priznať jednu skutočnosť, že v tom čase dochádzalo medzi mnou a manželkou k hádkam. Tie sa, žiaľ, neobišli bez vulgarizmov, ale boli to dialógy - na hádku treba dvoch.
Vulgarizmy môžu v partnerskej kríze ujsť azda každému, ale ide skôr o vyhrážky, ktoré ste mali manželke adresovať. Na základe toho ste boli obvinený z týrania blízkej a zverenej osoby.
To obvinenie sa opiera skôr o iné veci - že som sa snažil komunikovať s dcérou aj s manželkou po tom, ako sa v júli 2014 odsťahovali z Bratislavy späť do Prievidze, podotýkam, do kompletne zariadeného bytu, ktorý doteraz hradím ja. Pravidelne som ich tam navštevoval, keďže aj ja tam mám stále trvalý pobyt. Samozrejme, živo som sa zaujímal o to, ako sa dcéra s manželkou majú. Trápilo ma, že dcéra Jasmína mala veľký záujem vrátiť sa do Bratislavy, návrat do Prievidze zle znášala...
Prečo?
V Bratislave sa jej veľmi darilo, bola tu od roku 2012 do konca školského roka 2014. Chodila na značne náročnú základnú školu, skončila s vyznamenaním, bola v perfektnom kolektíve. Bohužiaľ, jedného dňa mi dcérka oznámila, že ju mama prehlásila na inú školu do Prievidze a to bez môjho vedomia. A dovolím si tvrdiť, že proti vôli dcéry. Samozrejme, manželke som sa snažil vysvetliť, že to pre Jasmínku nebude dobré, ale manželka na to nereagovala a dopadlo to, ako dopadlo...
Ako to dopadlo?
Dcéra chodila v Prievidzi do školy iba dva týždne v septembri, potom už nebola ďalej schopná chodiť na riadny vyučovací proces. Manželka jej nejakým spôsobom vybavila individuálny študijný plán. A zasa to bolo bez môjho vedomia. Čiže teraz je dcéra doma.
Vaša dcéra sa podrobuje psychiatrickej liečbe. Je to podľa vás otrasom z presťahovania?
Som o tom hlboko presvedčený. Tie problémy, ktoré má Jasmínka, sa začali v októbri 2012 v Prievidzi. Preto som manželke a dcére navrhol, aby prišli za mnou bývať do Bratislavy. A tu dva roky dcérka perfektne fungovala, nepotrebovala navštevovať lekára, zapadla do kolektívu, mala kamarátov, v škole sa jej darilo, chodila aj do tanečnej školy.... To sa skončilo hneď, ako sa vrátili späť do Prievidze.
Na základe čoho vám súd zakázal styk s dcérou?
Boli tam obvinenia, že ju psychicky týram tým, že som ich kontaktoval, že som vypisoval správy, že som telefonoval, navštevoval ich. Ale veď to je prirodzená vec, že otec sa zaujíma o svoju dcéru, o svoju rodinu. Hľadal som možnosti, aby sa veci dali do poriadku. Mal som záujem, aby sme fungovali ako rodina. Navrhol som manželke, aby sme išli spolu na dovolenku k moru, čo veľmi prospievalo aj našej dcére, manželka to však odmietla. A keď chcela ísť aspoň dcéra so mnou, manželka jej to nedovolila. Postupne dcére bránila v akomkoľvek kontakte so mnou.
Praskli vám v tom čase niekedy nervy a boli ste agresívny?
Nebudem neobjektívny a priznávam, že od marca 2014 dochádzalo medzi mnou a manželkou ku konfliktom, ktoré boli, bohužiaľ, sprevádzané aj zvýšeným hlasom a vulgarizmami. Ale bolo to z obidvoch strán. Je mi to nesmierne ľúto. Ale nikdy v živote som fyzicky nezaútočil na manželku, tobôž nie na dcérku.
Vravíte, že po návrate do Prievidze sa ocitla dcéra v problémoch. Ako sa to prejavovalo?
Viackrát som prišiel domov na poludnie a dcéra ležala v posteli v pyžame, bez záujmu. Upozorňoval som opakovane manželku, že toto nie je normálny stav. Keď si dieťa odvykne od normálneho denného režimu, bude asocializované, nebude mať kamarátov... Individuálny študijný plán je pochopiteľný na určitý čas, keď je niekto chorý alebo po úraze... Ale dlhodobo? Dovolím si tvrdiť, že je to následkom odchodu z Bratislavy, a hlavne snahou izolovať dcéru od otca. Pre mňa ako otca to bol neprijateľný stav. Čiže som musel konať a začal som to riešiť prostredníctvom odboru sociálnych vecí a rodiny.
Čiže ste na manželku poslali sociálku?
Snažil som sa komunikovať s manželkou, ale ona odmietala. Preto som sa 3. februára tohto roka obrátil na odbor sociálnych vecí a rodiny a žiadal som ich, aby situáciu v rodine prešetrili. 17. februára sme mali spolu s manželkou rozhovor s detskou psychologičkou a kurátorkou, ktorá má na starosti záležitosti dieťaťa počas rozvodového konania. Chcel som, aby sme sa dohodli, a tiež som chcel, aby tam bola aj naša dcéra, čo manželka opakovane odmietla. O pár dní nato na mňa podala trestné oznámenie za psychické týranie.
Polícia krátko nato u vás urobila raziu a zhabala vám strelné zbrane. Na čo ste ich mali doma?
Zbrojný preukaz vlastním od roku 2002, vtedy som ešte nebol vo vysokej politike. Trénoval som v športovom streleckom klube, ktorého som dodnes riadnym členom. Niekoľko rokov som sa zúčastňoval aj na streleckých súťažiach v rámci extraligy. Niekedy tam manželka chodila so mnou a vedela teda, že mám zbrane na tieto účely. Všetky zbrane som mal v legálnej držbe a s tou „raziou“ to bolo inak, ako bolo niektorými médiami prezentované. Volali mi z polície, či som ochotný priniesť tie zbrane. Nemal som s tým problém, naložil som zbrane do auta a odviezol ich na políciu. Od prvej chvíle som spolupracoval s orgánmi činnými v trestnom konaní.
Pred vyše mesiacom ste sa rozviedli. Kde sa vlastne začali problémy, ktoré viedli k celej tejto vašej kauze?
Začalo sa to na prelome februára a marca 2014, keď manželka začala dostávať čudné esemesky a telefonáty. Jej správanie sa voči mne v tom čase radikálne zmenilo a začala byť voči mne až vulgárna. S kým to bola v kontakte, som sa nedozvedel... Vyčítala mi, že som v politike, na čo som jej povedal, že keď toto má byť základný problém v rodine, tak dokončím volebné obdobie a potom z vrcholnej politiky odídem. Po čase sa mi však začala vyhrážať, že sa postará o to, že v politike skončím a prídem aj o zbrane. Určite s niekým spolupracovala a všetko to bolo premyslené...
Myslíte teda, že mala milenca alebo išlo o politickú objednávku?
V tejto chvíli by som na toto nechcel odpovedať... Mám nejaké indície, ale ešte ich nebudem zverejňovať.
Nechceli ste dať prešetriť aj psychický stav manželky?
Ja by som chcel, aby sme sa všetci podrobili takémuto vyšetreniu. Keď som sa vtedy obrátil na sociálku, rátal som aj s touto alternatívou, lebo to, čo sa udialo s dcérou, nebolo normálne. Obrátil som sa o pomoc na úrady a skončil som ako údajný psychický tyran. Možno manželka nechcela prísť o dcéru, preto to takto spravila. Už totiž takto po prvom rozvode prišla o syna - toho súd zveril do výchovy otcovi. Sám jej syn chcel, aby ho radšej vychovával otec ako mama.
Máte súdny zákaz byť v kontakte s exmanželkou aj s dcérou. Kedy ste Jasmínu naposledy videli?
Pred dvoma mesiacmi. Myslím na ňu stále...
Na dcéru platíte 600 eur výživné, teraz vás čaká delenie majetku.
Výživné platím. Pokiaľ ide o delenie majetku, tento proces príde, zatiaľ sa neviem k tomu vyjadriť, či sa dohodneme, alebo o tom rozhodne súd. Ja v tejto chvíli ani nemôžem s exmanželkou komunikovať.
Exmanželka pracuje?
Z 13 rokov nášho manželstva bola takmer osem rokov dobrovoľne nezamestnaná. Čiže príjem do rodiny som zabezpečoval ja. Teraz tiež uhrádzam náklady na byt v Prievidzi. Vždy som sa snažil, aby bola rodina spokojná, každý rok sme chodili na dovolenky...
Z čoho ste si žili na vysokej nohe?
Z poslaneckého platu som mal veľmi slušný príjem a vlani som predal podiel vo firme, v ktorej som figuroval. Ale medializované informácie o mojom majetku sú nafúknuté.
A z čoho žijete teraz?
Z úspor.
Čo vás ďalej čaká?
Celá vec je v procese vyšetrovania, v tomto štádiu som obvinený. Vôbec pre mňa nie je dôležitá moja budúcnosť. Ja nemám čo stratiť, prišiel som vlastne o všetko. Prioritou je moja dcéra, ktorú milujem. Verím, že toto je iba dočasný stav. Život, že by som sa nemohol vídať s dcérou, pohladkať ju, rozprávať sa s ňou, je pre mňa nepredstaviteľný... Ja neviem, ako sa teraz má, hneď ako by som ju kontaktoval, tak ma zatvoria. Necítim sa ako človek, ktorý by psychicky týral dcéru alebo manželku.
