Podľa niekdajšieho reprezentačného kapitána a neskôr trénera národného tímu chýba hráčom zdravé sebavedomie a súperom nestačia najmä po korčuliarskej stránke. Takisto skritizoval posadenie kapitána Tomáša Kopeckého na tribúnu a spôsob, akým to vedenie reprezentácie prezentovalo verejnosti.
"Naše výkony na šampionáte nie sú dobré. V prvom rade mi u hráčov chýba sebavedomie, zdravá drzosť a korčuliarska technika. Tá je v úplnom 'hajzli'. Poviem to na rovinu - od väčšiny tímov sme na tom korčuliarsky slabšie. A nehráme vôbec do tela, nenapádame súpera. Naši hráči mi pripadajú, akoby boli unavení," uviedol v rozhovore pre TASR Golonka, ktorý naživo sledoval sobotňajší duel Slovákov proti Fínom v ostravskej ČEZ Aréne.
"Fíni sú postavou malí a rýchli hráči, no naši robustní obrancovia sa nevedeli s nimi vyrovnať a pritlačiť ich na mantinel. Takisto nedokážeme premieňať šance. Neviem pochopiť jednu vec: keď ide hráč sám na brankára, tak predsa nemôže ísť na neho priamo a musí pred ním urobiť nejaký pohyb. Bližňák pri svojom nájazde neurobil nič, brankár sa ani nepohol. Pritom ak by dal gól, mohol to byť iný zápas." Napriek doterajšej nevýraznej hre stále tlie slovenskému mužstvu šanca na štvrťfinále.
"Nádej umiera posledná. Po prehre s Fínskom to však bude ťažké. Rusov ťažko zdoláme, tí sú korčuliarsky mimoriadne vyspelí. USA by sme mohli zdolať, ale uvidíme, ako sa to dovtedy zamotá," poznamenal Golonka.
Podľa neho pôsobia Slováci na turnaji nezohrato. Útoky sa každý zápas menia, hráči vo formáciách si nemajú čas na seba zvyknúť. "Nevidím jedinú dvojicu, ktorá by hrala celý čas spolu a rozumela si na ľade. Mužstvo sa musí budovať na zohratých dvojičkách, či už v obrane alebo útoku, ku ktorým sa potom pridá tretí hráč." Slováci nastupujú v Ostrave každý zápas pred vypredanou arénou. Tréner však naznačil, že tlak "domáceho" prostredia mužstvo nezvláda.
"Tomu nerozumiem. Však na Tatara sú vyvíjané tlaky v Detroite, na Gáboríka tiež v Los Angeles. V zámorských kluboch sú ešte väčšie nároky na hráčov, na tribúnach ich nesleduje osemtisíc divákov, ale osemnásťtisíc. Osobne si myslím, že aj veľa peňazí hráčom škodí. Netýka sa to národného mužstva, ale jednotlivcov. Tie peniaze im nezávidím, ale myslím si, že by mali byť adekvátne podľa ich výkonu."
Golonkovi sa takisto nepáčilo, že tréneri vynechali kapitána Tomáša Kopeckého v zápase s Nórskom zo zostavy. "Také momenty sa nemôžu stať. Posadiť kapitána na tribúnu bolo necitlivé. Malo sa to riešiť ináč. Radšej mali povedať, že je zranený a nemôže nastúpiť. Nemalo sa to zdôvodňovať slabými výkonmi. Každý hráč má právo na slabý výkon, aj Kopecký. Osobne si myslím, že radšej ho do tímu nemali zavolať," vyhlásil bývalý skvelý útočník a pokračoval:
"Počul som názor, že kapitána môže robiť každý. To určite nie. Tým môže byť iba ten najlepší a najskúsenejší hráč v tíme a musí to byť pre neho cťou. Kapitán musí mužstvo burcovať. Nemáme v mužstve lídra, akého majú trebárs Česi v osobe Jágra, nemáme osobnosť, ktorá by držala mužstvo nad vodou. V minulosti také osobnosti v reprezentácii boli, teraz nie sú. Keby bolo na mne, v tomto mužstve by som asi nechal céčko na striedačke. Neviem, či si ho niekto zaslúži. Možno som mal iné chápanie, aké vlastnosti by mal spĺňať kapitán. Ja som bol v reprezentácii štyri roky kapitánom a viem, aká to bola zodpovedná úloha. Musel som byť v tíme najlepší a zároveň platilo, že to muselo byť v šatni tak, ako ja poviem."
Najviac Golonku prekvapuje nedostatočná korčuliarska vyspelosť slovenských hráčov. Chyby sa podľa neho robia už na mládežníckej úrovni. "V našom hokeji musí byť správny kľúč, aby rozvoj postupoval. Nemôže existovať protekcionalizmus. Problém je, že nemáme schopných trénerov. V mládežníckom hokeji by mali pracovať tí najschopnejší tréneri, kto však pôjde trénovať za dvesto eur mesačne? To by musel byť 'trafený' po hlave. Hovoríme, že treba hľadať talenty. Ale kto ich hľadá? Kto chodí po malých mestách a vyhľadáva nádejných hráčov? Nikto to nerobí. Na ministerstve školstva som pred tromi rokmi navrhol, aby dali skúseným hráčom po jednom aute, zaplatili im tisíc eur mesačne a rozbehli by sa do Malaciek, Skalice či Senice, kde by na tréningoch sledovali mladých chalanov, postupne ich podpisovali a sťahovali do hokejových centier. Povedali mi, že to sa nedá, že to stojí peniaze. Ako však môžeme očakávať výsledky bez peňazí? Bez toho kvalita nebude," tvrdí Golonka.
Slováci sa vytrápili v skupine aj so súpermi, ktorí nepatria k svetovej špičke. "Kladiem si otázku, či hokej u tých takzvaných slabých súperov ide hore, alebo náš hokej ide úrovňou dole. Podľa mňa špičkové krajiny zostávajú stáť na jednej úrovni. Problémy na šampionáte majú Česi, Švédi, trápili sa aj Rusi. Hráči, ktorí hrajú silový hokej a v posilňovni strávia dve tretiny svojho tréningového procesu, stačia na to, aby odolávali technickým mužstvám, ktoré nie sú v plnej sile," dodal.
