Odborníci majú na žltý prášok jednoduché vysvetlenie - je to peľ drevín. "Ide o každoročnú záležitosť, raz výraznejšiu, ako napríklad v tomto roku, inokedy menej nápadnú," konštatovala Janka Lafférsová z oddelenia lekárskej mikrobiológie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Ako uviedla, v uplynulých dňoch dominoval v ovzduší na celom území Slovenska peľ drevín. Denné koncentrácie peľu brezy, ktorá patrí medzi najsilnejšie alergény jarného obdobia, už poklesli, kvitnú však mnohé iné dreviny a práve ich peľ upútal ľudí.
"Ide o peľ v prevažnej miere ihličnanov smrekov a borovíc, ktoré práve začali kvitnúť. Na dobrom šírení ich peľu, ktorý ako vetrom opelivé rastliny produkujú vo veľmi veľkom množstve, má do veľkej miery svoj podiel aj veterné počasie. To prispelo k transportu peľu z peľníc, pričom následné dažde ho zas pozmývali na okraje chodníkov a ciest, kde tvorí výrazné žlté pásy, lemuje mláky na chodníkoch, usadzuje sa na balkónoch a terasách domov," vysvetlila Lafférsová.
Upozornila, že smreky a borovice majú veľké peľové zrná. Ich peľ sa zachytáva na sliznici nosa, nedostáva sa ďalej do dýchacích ciest a z alergologického hľadiska nepatrí medzi významné druhy. Ak spôsobí problémy u alergikov, tak len mechanickým podráždením. "V ovzduší sa ešte vyskytuje peľ brezy, duba, buka, jaseňa, javora, pagaštanu, platanu. Začína kvitnúť aj lipa, agát, gaštan a baza, ktoré rozšíria súčasné druhové spektrum drevín. Väčším problémom však pre alergikov bude v najbližšom období peľ tráv z čeľade lipnicovitých, ktorých peľová sezóna sa práve začala," dodala Lafférsová.
