Český herec a režisér Ondřej Kepka (45) sa vďaka Arabele stretol s celou českou hereckou elitou. No sláva si vybrala aj svoju daň - malý Ondřej stratil kontakt s rovesníkmi, čo mu dali neskôr v škole aj riadne pocítiť.
Kedysi bol detskou filmovou hviezdou, dnes je z neho úspešný moderátor a režisér. Jeho tvár sa však nezmenila a aj vďaka tomu mu prischla nálepka detskej hviezdy - malého Honzíka z rozprávkového seriálu Arabela.
„Som na to zvyknutý odmalička a zmieril som sa s tým, že to so mnou pôjde aj ďalej. Pevne však verím, že sa mi to ešte podarí prebiť tým, že niečo nakrútim,“ hovorí Ondřej Kepka. Rozhodne nemá núdzu o vtipné zážitky, keď ho fanúšikovia spoznávajú na ulici. „Priopilí ľudia na mňa ešte dodnes pokrikujú Honzíku. A tá veková kategória je veľmi pestrá - od mojich súčasníkov až po dnešných tínedžerov, ktorí videli Arabelu v repríze,“ smeje sa bývalá detská hviezda so slovenskými koreňmi. Keďže sa Kepkova mama - herečka Gabriela Vránová narodila v Novom Meste nad Váhom, Ondřej má k Slovensku blízky citový vzťah. A kým si väčšina našich hercov balí kufre na odchod do susedného Česka, on paradoxne vyhľadáva spoluprácu práve u nás.
Aký má názor na ustavičné súperenie medzi národmi, ktoré kedysi tvorili jeden štát? „Naša rodina vnímala toto rozdelenie veľmi bolestne, moja mama aj babička boli z toho zrútené. No všetko sa krásne vyrovnalo. Zo začiatku som si úprimne myslel, že Slovensko bude na tom výrazne horšie a odnesie si to. No to bol môj pocit, toho chytrého z Prahy, lebo v mnohom ste nás predbehli,“ priznáva Kepka. Ten si nevie vynachváliť najmä naše divadlá, ktoré často navštevuje.
„Keď sem chodím do divadla, často si uvedomujem, ako mladší brat prežil toho staršieho a dnes je chytrejší ako on, ktorý ho to učil. Lebo po vojne k vám jazdili českí herci učiť slovenských hrať divadlo. A naučili sme vás to tak dobre, že ste teraz lepší ako my!“
120 KČS na deň
Už od šiestich rokov začal Ondřej nakrúcať a pôsobiť v rozhlase. Mal teda vôbec nejaké detstvo? „Bol som ako taký profesionálny detský herec. Mal som diár a v ňom poznačený dvakrát týždenne rozhlas, dvakrát dabing a nakrúcanie detských relácií,“ smeje sa herec, ktorý si už v detstve užíval slávu a privyrábal honorármi. „Peniaze chodili rodičom a ja som mal k nim prístup až od pätnástich rokov. Prvý účet som mal v osemnástke a na knižke som si našetril asi 180 Kčs, všetko som však utratil,“ priznáva.
A peniaze v tom čase využil naozaj rozumne. „Z honorárov som si kúpil aj niekoľko nadštandardných vecí, napríklad foťák a kotúčový magnetofón, na ktorom som sa naučil strihať. Nikto mi to neverí, ale môj denný honorár za celú prvú Arabelu bol 120 Kčs a národný umelec dostával za deň 1200 Kčs,“ spomína si herec a tvrdí, že hoci na dieťa to boli v tom čase veľké peniaze, našetriť sa z toho nedalo.
„Za celý seriál Arabela som dostal asi 8 000 Kčs. Z honoráru som takisto maminke dobrovoľne prispel na umývačku riadu. Takže naša rodina mala umývačku riadu v čase, keď to ešte nikto nepoznal,“ smeje sa Ondřej a priznáva, ako túto atrakciu v roku 1981 predvádzali návštevám. „Otec dokonca prišiel na to, ako otvoriť tú umývačku za chodu, aby bolo vidieť, ako umýva.“
Detstvo v Arabele
Popularita si často vyberá svoju daň. Namiesto s kamarátmi Ondřej strávil detstvo najmä pred kamerami s kolegami staršími o generáciu. „Preto som sa nikdy nenaučil hrať futbal a bol som trápny. Prišiel som o veľa vecí. Nebol som však typ skleníkového Mozarta zavretého pri klavíri, ktorý nemohol ísť medzi deti,“ povie na svoju sebaobranu Kepka.
Podarilo sa mu však to, čo málokomu. Mal tú česť zahrať si v Arabele s celou vtedajšou českou hereckou elitou - Jiřím Sovákom, Vlastimilom Brodským, Vladimírom Menšíkom či so Stelou Zázvorkovou. „Boli to úžasne ústretoví a normálni ľudia, vôbec sa nepovyšovali. Vtedy to nebolo také rozkastované, že by mal niekto z nich vlastnú šatňu,“ spomína si Honzík z Arabely.
„Nikto nemal nič a nakrúcali sme v dosť úbohých podmienkach. Vtedy nebol žiadny mejkap a ketering s autobusom. Vodu sme nemali, tak som dvakrát dostal úpal a bol som dehydrovaný, alebo som zasa pri inom nakrúcaní primrzol o koľajnice,“ vysvetľuje Kepka. Isté vymoženosti prišli až v druhej sérii Arabely v 90. rokoch, keď mal štáb k dispozícii aj pojazdnú kuchynskú výbavu a v lese si vysmážali rezne. No svojich kolegov si dodnes nevie vynachváliť.
„Pán Sovák bol uzavretejší intelektuál a Láďa Menšík bol zase bezprostredný zabávač a pohoďák,“ hovorí Kepka, ktorý sa však príliš nemusel so svojou seriálovou rovesníčkou Veronikou (hrala Mařenku). „Mimo nakrúcania sme si veľmi nerozumeli. Režisér mi stále hovoril, že som „poťouchlý“ intelektuál a Veronika bola typické živé dieťa,“ priznáva herec, ktorý stratil kontakt s rovesníkmi, čo sa mu aj vypomstilo. „Učitelia aj spolužiaci mi to dávali vyžrať a hovorili mi, že mám hviezdne maniere, no nebola to moja trinásta komnata, pre ktorú by som trpel. Bol som akoby z iného sveta a oni tiež. Naučil som sa totiž modely správania generácie nado mnou a vyššie, a to nie je dobré.
Svadba v osemnástke
Ondřej by si už rád založil rodinu, ale nedarí sa mu. Prvýkrát sa mal ženiť hneď ako dosiahol plnoletosť, no nevyšlo to. „Bola to mladícka láska a veľa veciam sme nerozumeli,“ bráni sa dnes režisér. Nedávno mu stroskotal aj sľubne vyzerajúci vzťah so sympatickou Alenou, ktorá pracovala v poisťovni. Predtým médiá zaujímala jeho partnerka česká mezzosopranistka Andrea Kalivodová. „Médiá nám rozbili vzťah, boli sme pre ne zaujímavá dvojica a stále do nás dobiedzali so svadbou,“ hovorí Kepka, ktorý musel bojovať aj s klebetami.
„Vtedajší predseda vlády Jiří Paroubek, veľký milovník opery, poslal do Štátnej opery Andrei kyticu ruží s pozvaním na večeru. A bolo to. Nebolo to jednoduché. Bola z toho veľká kauza,“ uzatvára Kepka.
