Bol celým ich životom. Slniečkom pre celú rodinu. A stačil okamih a svojho chlapčeka už neobjímu, nepobozkajú.
Do srdcervúceho plaču plného bolesti a žiaľu sa v utorok popoludní ponorila celá oravská dedina Vavrečka (okr. Námestovo). Tisícka ľudí, malí aj starí, prišla na poslednej ceste do nebíčka odprevadiť Jakubka († 3), ktorého v nedeľu v žilinskom Baumaxe zabili drevené hranoly. Rodičov zbytočná smrť ich synčeka úplne zložila na kolená. Bolesť, akú cítia po strate synčeka, je nekonečná. Počas včerajšej rozlúčky ich slzy neustále kropili truhličku anjelika Jakubka.
Pohľad na zdrvených rodičov Eriku a Pavla trhal srdce. Ich žiaľ cítil každý, kto sa s Jakubkom prišiel rozlúčiť. Silno sa držali za ruky a hlasno plakali. Až tak bolestivo, že s najbližšími nariekali úplne všetci.
Mamina Jakubka nevládala stáť na nohách, milovaný manžel ju musel podopierať, hoci sám veľmi trpel. Pri synčekovej truhličke nedokázali zo seba vydať ani slovko, cítiac neutíchajúcu bolesť a pocit obrovskej nespravodlivosti. Nikdy sa nezmieria s tým, čo sa stalo. Tragédia ich úplne zničila a jediné, čo sa dookola pýtajú, je, prečo musel tak zbytočne zomrieť ich synček.
Slová útechy pre smútiacich ťažko hľadal aj rímskokatolícky kňaz Ladislav Drengubjak. „Nevieme povedať, prečo je to tak, že Jakubko musel tak skoro odísť.
Nevinné dieťa, ktoré sa ničím neprevinilo. Nech vám je útechou, že takéto čisté dieťa je v nebi a vy sa s ním raz objímete,“ prihováral sa zdrveným rodičom.
Keď začali Jakubkovi do neba spievať jeho kamaráti škôlkari slová „Božia láska jak rieka napĺňa mi dušu“, slzám sa nedokázal ubrániť nikto. Riaditeľ žilinskej predajne Baumaxu na obrade nebol, priniesol v mene spoločnosti len kvety k truhle chlapčeka do domu smútku.