Pretože je máj, lásky čas, poprosili sme prominentov, aby zaspomínali na svoje svadby.
Miriam Šmahelová-Kalisová a Martin Šmahel
Zosobášili sa: 28. 7. 2012 v nádhernom kaštieli Chateau Appony v Oponiciach.
Kto položil zásadnú otázku?
Martin: 23. 12. 2011 tesne pred polnocou som Mirke v našom obľúbenom Rockcafe na pódiu zaspieval Stand by me po asi dvojmesačnom tréningu v aute. (smiech) Hneď nato som sa jej s malou dušičkou spýtal, či si ma vezme.
Kto plánoval svadbu?
Martin: Spolu, aby sa nám páčila obom, ale dizajnérske slovo mala, samozrejme, Mirka a všetko bolo dokonalé vďaka nej a našim hosťom.
Ako dlho ste trénovali spoločný tanec?
Martin: Pôvodne sme mali predstavu o serióznejšej príprave na tanec, ale nakoniec sme tancovali len tak spontánne bez predlohy. (smiech)
Kde presne ste si povedali áno?
Miriam: V parku kastieľa, v nádherny letný deň, pod starým dubom na červenom koberci. Dokonalá atmosféra!
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Martin: Neboli sme nervózni ani večer pred, ani v deň svadby. Večer pred obradom sme spolu strávili prípravami, zdobením a pomáhali nám pri tom naši najmilší kamaráti.
Ako dlho trvalo hľadanie perfektných svadobných šiat?
Miriam: Vedela som, že si nebudem šaty hľadať, ale že si ich presne podľa predstáv stvorím s pomocou môjho dobrého kamaráta, návrhára Andreja Baraníka, a tak aj bolo. Určite neboli hotové za týždeň, keďže ako nevesta som chcela mať všetko perfektné, ale myslím, že od nákupu látky po dokončenie to bolo najviac dva mesiace.
Prihodili sa aj nejaké nepríjemnosti?
Martin: Ani nie, tak nemáme vtipnú príhodu zo svadby. Všetko bolo, ako má byť. Možno malá drobnosť. Keď som kráčal k obradnému miestu, nestihol som do rytmu hudby, tak som musel dobehnúť. Ale aspoň som všetkých dobre naladil.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Martin: Obrad v parku, vypúšťanie holubíc, vystúpenie kúzelníka a prekvapenie – skvelý spev Adama Ďuricu.
Na ktorú chvíľu spomínate najradšej?
Martin: Určite nezabudnem, ako som ostal v tranze, keď som zbadal Miriam v plnej kráse kráčajúc od nádvoria ku mne. Trvalo to asi minútu, ale pre mňa to bolo ako hodina v nebi.
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Miriam: Stále hovoríme, že na svadobnú cestu ešte len pôjdeme, lebo sme sa hneď po svadbe zobrali len tak autom do Chorvátska, do malej neznámej dedinky. Každý deň sme sa plavili malou loďkou sami dvaja na neďaleký ostrovček s úžasnou zátokou a tyrkysovým morom, kde neboli žiadni turisti. Najkrajšie miesto na medové týždne sme našli celkom náhodou.
Martina a Igor Šimkovičovci
Zososobášili sa: 19. augusta 2005, takže oslavujeme prvú desaťročnicu v manželskom zväzku
Kto položil zásadnú otázku?
Martina: V tomto som stará škola, takže, samozrejme, môj manžel.
Kto plánoval svadbu?
Martina: V podstate nás k tomu vyprovokovali priatelia na dovolenke v júli a po príchode domov sme si povedali, prečo nie? Je leto, teplo, tak si urobíme príjemný piatok s rodinou a priateľmi. Celá príprava trvala tri dni. Svadbu sme mali v piatok, preto nebol problém s miestnosťou a ani obradom v kostole. Menu sme tiež dohodli v ten deň, pozvánky sme vybrali štýlom, že na ktorej strane otvoríme, tie si vyberieme. Obrúčky sme tiež kúpili v prvom zlatníctve, do ktorého sme vstúpili.
Ako dlho ste trénovali spoločný tanec?
Igor: My sme netrénovali. Mali sme už niečo „natancované“ a na svadbe sme to už iba dolaďovali do rytmu.
Kde presne ste si povedali áno?
Igor: V evanjelickom kostole na Panenskej ulici v Bratislave.
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Martina: Žiadnu sme nemali, keďže sme už predtým žili v spoločnej domácnosti a mali deti. Pre nás to bol deň, od ktorého začneme používať spoločné priezvisko a dobre sa zabavíme s rodinou a priateľmi.
Ako dlho trvalo hľadanie perfektných svadobných šiat?
Martina: Šaty mi šila Jana Pištejová. Povedala som jej po telefóne predstavu a ona ju presne vystihla. Ešte chvíľku pred obradom ich doma na mne dolaďovala, ale namiesto stresu sme sa na tom zabávali.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Igor: Celá atmosféra a emócie, ktoré k tomu právom patria.
Na ktorú chvíľu spomínate najradšej?
Martina: Každý moment bol jedinečný a mal svoje čaro. Tešila som sa, že je pekný deň a hostia sú spokojní, dobre sa bavia a aj my s manželom. Nechýbali ani tradičné zvyky, pri ktorých sme sa dosť nasmiali.
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Igor: Určite existujú krásne romantické miesta na zemi, ale my sme s manželom išli do Dubaja a bol to ohromný medový týždeň.
Dominik a Nelly Hrbatí
Kto položil zásadnú otázku?
Dominik: Ja, pretože som mal pocit, že Nelly je žena, ktorá bude stáť pri mne, či bude dobre, alebo zle. Manželka chcela mať svadbu vo dvojici a ja veľkú s kamarátmi. No a napokon sme sa rozhodli urobiť svadbu tak, aby bol každý spokojný.
Kto plánoval svadbu?
Dominik: Spoločne. Mali sme viacero variantov, nakoniec vyhrala tá najexotickejšia verzia, v ktorej sme spojili svadbu a medové týždne.
Kde presne ste si povedali áno?
Dominik: Na pláži Grenadiny, Palm Island.
Ako boli oblečení svadobčania?
Dominik: Bolo to plážovo-spoločenské oblečenie. Pekné nohavice, plážové košele a sandále.
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Nelly: Rodinná pohoda na pláži pri západe slnka a miestne drinky v bare.
Dominik: Večer pred obradom som musel ešte otca nevesty požiadať o jej ruku, na čo som nemal čas kvôli tenisu a bolo mi to pri bare náležite pripomenuté. (smiech)
Ako dlho trvalo hľadanie perfektných šiat?
Nelly: Vzhľadom na to, že som bola tehotná, bolo náročné zohnať dokonale padnúce šaty. Nakoniec som oslovila českú návrhárku Soňu Hlavačkovú, ktorá mi ušila nádherné šaty z krajky zdobené Swarovského krištáľmi.
Prihodili sa aj nejaké nepríjemnosti?
Nelly: Termín sme pre dážď museli presunúť o dva dni neskôr. Pan farár priletel na obrad, a keď pochopil, že si Dominika na pláži v búrke nezoberiem, zasa odletel a čakal, kým sa vyprší.
Dominik: Ešte aj o dva dni ráno bolo zamračené a ja som sa modlil, aby sa vyčasilo. Neviem, či by pán farár doletel aj tretíkrát.
Aký darček vás najviac potešil?
Nelly: Bolo pre nás potešením, že celá naša rodina sa zišla pokope po veľmi náročnej ceste do Karibiku. Skoro im uletelo lietadlo a skoro omylom zatkli môjho nevlastného otca na letisku v Londýne. Bol hľadaný Interpolom. Neskôr sa zistilo, že niekto sfalšoval jeho pas v Tunisku na hoteli.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Dominik: Hodinu po obrade sme už hrali v plavkách plážový volejbal a kúpali sme sa. Brat so ženou nám nachystali program, kde nechýbali súťaže a tance. Svadbu máme obaja ako jeden z najkrajších zážitkov v živote.
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Nelly: Le Taha‘a Island, Francúzka Polynézia alebo One Foot Island, Aitutaki na Cookových ostrovoch.
Tomáš Yxo a Anna Dohňanskí
Kto položil zásadnú otázku?
Yxo: Na Vianoce 2013 som požiadal Aničku. Bola zaskočená, ale všetko dopadlo dobre a povedala áno.
Kto plánoval svadbu?
Yxo: Po zásnubách sme sa začali nezáväzne baviť, ako by sme si to predstavovali, a musím povedať, že aj tu sme sa zhodli a naše myšlienky smerovali do zahraničia a v minimálnej zostave.
Ako dlho ste trénovali spoločný tanec?
Yxo: Keďže sme na sobáši – vrátane nás – boli šiesti a svadba bola netradičná, nič také ako prvý tanec sa u nás nekonalo. Hoci inštruktorku sme mali parádnu, pretože s nami bola aj kamarátka Katka Stumpfová.
Kde presne ste si povedali áno?
Yxo: Rozhodnutie padlo nakoniec na thajský ostrov Phuket, aj keď v hre bol aj New York, naše obľúbené miesto, kde vždy nájdeme, čo potrebujeme.
Ako boli oblečení svadobčania?
Yxo: Svadba bola výsledkom spontánneho rozhodnutia. V jedno ráno sme sa vybrali urobiť do potravín menší nákup a hneď vedľa bol malý butik, kde Anička objavila nádherné biele šaty... a bolo rozhodnuté. Ja som navštívil obchod s oblekmi a kúpil som si svetlé nohavice, k tomu vestu a bielu košeľu.
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Yxo: Neboli sme nervózni, skôr plní očakávania, keďže náš obrad bol budhistický. Išli sme do niečoho, čo nikto z nás ešte nezažil.
Prihodili sa aj nejaké nepríjemnosti?
Yxo: Našťastie tým, že to bola úplne iná svadba bez klasických slovenských zvykov, tak sa nič prekvapujúce neudialo.
Prečo ste sa sobášili práve v Thajsku?
Yxo: Je to krajina, do ktorej chodím už dlhé roky. Aničku som tam zobral minulý rok prvýkrát a bola nadšená. Milí ľudia, perfektná klíma a ako sme sa zhodli, aj najlepšie jedlo na svete. Všeobecne je vo vzduchu cítiť veľa pozitívneho.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Yxo: Tá nevedomosť, dobrodružstvo, do ktorého sme išli, ale hlavne absolútna pohoda, pokoj bez svadobných stresov. Ráno sme sa zobudili, išli na pláž, poobede sme sa doma vychystali a šup znovu na pláž, kde bol obrad.
Na ktorú chvíľu spomínate najradšej?
Yxo: Nikto z nás určite nezabudne na samotný úvod budhistického obradu, ktorý bol naozaj silným zážitkom. Sadli sme si a mnísi spustili. (smiech).
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Yxo: My sme si medové týždne dali rovno v tom Thajsku, ale ak by som mal niekedy ešte čas, cestoval by som tri mesiace po svete, len s kreditkou a ruksakom.
Gabriela Kreutz-Škrabáková a Walter Kreutz
Kto položil zásadnú otázku?
Walter: Gabika. (smiech)
Gabika: Walter. (smiech)
Kto plánoval svadbu?
Gabika: O pomoc sme poprosili Luciu Povrazníkovú, ktorá má skúsenosti s organizovaním akcií.
Ako dlho ste trénovali spoločný tanec?
Gabika: Walter ma večer pred svadbou prekvapil otázkou, či ideme trénovať valčík. Ja som si myslela, že ho vie. (smiech)
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Walter: Vôbec som nebol nervózny.
Gabika: Nočné trénovanie valčíka. (smiech)
Ako dlho trvalo hľadanie perfektných svadobných šiat?
Gabika: Šaty mi ušila na mieru moja kamarátka, návrhárka Ľubka Cintulová.
Prihodili sa aj nejaké nepríjemnosti?
Walter: Fotograf o pol noci oznámil, že ma plné karty a končí.
Aký darček vás najviac potešil?
Walter: Syn v brušku.
Gabika: To si pekne povedal.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Gabika: Príjemné boli motýle v bruchu hneď od rána, svadobný obrad aj hostina.
Na ktorú chvíľu svadobného dňa spomínate najradšej?
Gabika: Dojalo ma, keď nám Ave Mária spievala pani Mária Eliášová.
Maroš Kramár a Nataša Nikitinová
Kto položil zásadnú otázku?
Nataša: Ako manžel rád veselo hovorí, ja som ho postavila pred hotovú vec, keď som na nevinnú dovolenku do Portugalska pribalila aj rodné listy.
Kto plánoval svadbu?
Nataša: Veľké plánovanie nebolo. Okrem rodných listov a očakávania, či nám na veľvyslanectve vyjdú v ústrety, sme vopred nič neriešili.
Ako dlho ste trénovali spoločný tanec?
Maroš: Nebola to klasická svadba, tak sme nemuseli trénovať. Po obrade sme zašli na príjemnú večeru na brehu mora iba v úzkom kruhu.
Kde presne ste si povedali áno?
Nataša: Bolo to v rezidencii pána veľvyslanca SR v Lisabone.
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu pred obradom?
Nataša: Nervozitu sme nepociťovali. Brali sme to ako spestrenie dovolenky a zabezpečenie, aby sa Tamarka narodila do úplnej rodiny.
Ako dlho trvalo hľadanie perfektných svadobných šiat?
Nataša: Asi 2 hodiny sme sa prechádzali po veľkom nákupnom centre, v tom čase najväčšom v Európe. A kúpili sme letné šaty aj obrúčky. Šaty som potom este mnohokrát využila a mám ich doteraz.
Prihodili sa aj nejaké nepríjemnosti?
Nataša: Všetko plynulo prirodzene, len to áno išlo manzelovi ťažko z hrdla, až kým ho náš svedok Jožko Vajda jemne nedrgol.
Prečo ste sa sobášili práve v Lisabone?
Maroš: Lebo sme boli na dovolenke a 2 týždne bolo dlho len tak ležať na pláži.
Čo bolo najkrajšie na svadobnom dni?
Nataša: Prirodzenosť, žiaden stres.
Na ktorú chvíľu dňa spomínate najradšej?
Nataša: Na raňajky pred obradom, v klasickej lisabonskej kaviarni.
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Maroš: Na druhý deň sme sa vrátili na pláže Algarve. Cestou sme si ešte pozreli nádherné západné pobrežie Portugalska, takže dobrá kombinácia na medové dni.
Lucia Senášiová a Simone Ruggeri
Kto položil zásadnú otázku?
Lucia: Simone mesiac po zoznámení prišiel na Slovensko a na večeri sa ma spýtal, či si ho zoberiem. Hneď nato volal svojej mame, ktorá mu to, samozrejme, neverila.
Kto plánoval svadbu?
Lucia: Obaja. Najskôr sme ju chceli mať na Bahamách, tak som vybavila všetky potrebné dokumenty. Kúpila som si na Slovensku šaty a dali sme si vyrobiť prstene, aké sme chceli. Najskôr sme išli na Miami a veľmi sa nám tam páčilo, tak sme to celé zmenili a dohodli sa, že sa zoberieme tam. Čiže všetky dokumenty som vybavolala odznova. Ešte dva dni pred svadbou sme nemali dohodnuté miesto ani človeka, čo nás oddá.
Kde presne ste si povedali ,,áno“?
Simone: Na Miami beach pri západe slnka, len my dvaja a šesť kamarátov.
Čo vám pomohlo prekonať nervozitu večer pred obradom?
Lucia: Nervozita prišla na hotelovej izbe až dve hodiny pred svadbou.
Čo mala nevesta v kabelke?
Lucia: Môj občiansky preukaz a rúž. Viac sa mi do nej nezmestilo, bola veľmi malá. (smiech)
Prečo ste sa sobášili práve na Miami?
Lucia: Páčila sa nám idea byť v teplej krajine na pláži. Niečo, čo u nás v marci nemáme.
Na ktorú chvíľu svadobného dňa spomínate najradšej?
Lucia: Spomínam si, ako sme po obrade išli všetci do centra na večeru, bol pokoj, všetci sme boli uvoľnení a hlavne už svoji. Ako sme kráčali mestom, ľudia nám gratulovali a fotili sa s nami. Jeden motorkár nám ponúkol, že si môžeme urobiť fotky, ako ma unáša preč. (smiech). Celú noc sme prežúrovali.
Najkrajšie miesto na medové týždne...
Veľmi sa nám páčilo na Key Weste. Požičali sme si bicykle a prešli na nich celý ostrov. Boli sme sa pozrieť na najkrajší západ slnka. Toto miesto je krásne hlavne pre romantikov.
