V rozhovore pre denník Komsomolská pravda Gorbačov vyhlásil, že kampaň bola síce nevyhnutná, ale "chybou bola podoba, v akej sa realizovala". Na mysli mal zatváranie špecializovaných obchodov s alkoholom, najmä v Moskve, "obrovské rady" pred obchodmi s potravinami, nárast domáckej výroby alkoholu a deficit cukru.
Gorbačov je presvedčený, že boj s alkoholizmom v Sovietskom zväze bol nevyhnutý, ale uviedol, že sa nemal uskutočniť prostredníctvom kampane, ale formou "plánovaného a dlhodobého boja".
Spresnil, že k "vytriezveniu spoločnosti" nemôže dôjsť zrazu, "treba na to roky" a "bojovať sústavne". Uviedol, že s alkoholizmom treba bojovať aj teraz a varoval, že ak k tomu nedôjde, "bude ešte horšie".
Poznamenal, že v čase protialkoholickej kampane v Sovietskom zväze zomrelo o 1,6 milióna ľudí menej ako v rokoch, ktoré jej predchádzali. "Výrazne klesol počet pracovných úrazov aj dopravných nehôd," dodal.
Protialkoholická kampaň sa v ZSSR začala 7. mája 1985, keď Ústredný výbor Komunistickej strany a Rada ministrov ZSSR schválili nariadenia o boji s alkoholizmom. Následne, 16. mája, bol zverejnený výnos prezídia Najvyššieho sovietu ZSSR o posilnení boja s alkoholom a alkoholizmom a o likvidácii domáckej výroby alkoholu, pre ktorý sa vžil aj termín "suchý zákon".
V rámci kampane sa v ZSSR výrazne znížila výroba alkoholických nápojov, ceny na ne sa zvýšili a zatvorená bola časť špecializovaných obchodov. Alkohol bol v obchodoch s potravinami dostupný až od 14.00 do 19.00 h.
Zvýšili sa aj pokuty za pitie alkoholu na verejných miestach a v zamestnaní, kde sa trest vzťahoval nielen na radových zamestnancov, ale aj na ich nadriadených. Pokuta sa pohybovala od 30 do 100 rubľov v čase, keď priemerná mzda v ZSSR bola od 150 do 180 rubľov. Súčasťou kampane bola aj propagácia zdravého spôsobu života a abstinencie alebo umiernenej konzumácie alkoholu.
Napriek tomu, že Gorbačov považuje kampaň za neúspešnú, podľa demografov vyvolala v rokoch 1985-87 rast pôrodnosti a zníženie úmrtnosti.
Na druhej strane však štátny rozpočet prišiel o 37 miliárd rubľov, k slovu sa dostala tieňová ekonomika a domáca výroba tzv. samohonky. Kvôli tomu z obchodov zmizol cukor i droždie. V domácich podmienkach sa vyrábal nekvalitný alkohol, ktorý opäť kaličil ľudí. Táto situácia sovietske vedenie po dvoch rokoch donútila znova zvýšiť výrobu alkoholu. Prijaté opatrenia však platili až do roku 1990.
Spotreba vodky od 90. rokov stúpala až do rozhodnutia vtedajšieho prezidenta Borisa Jeľcina, ktorý zrušil štátny monopol na výrobu vodky. Tej sa potom ujali pochybné štruktúry.
Spotreba alkoholu aj samohonky je v Rusku naďalej veľmi vysoká a rovnako vysoká je aj úmrtnosť mužov v produktívnom veku. V Rusku však už dlhší čas badať trend, keď časť mladšej generácie dáva prednosť skôr pivu a vínu ako tradičnej vodke.
