Konala sa vo štvrtok v jeho víkendovom sídle Camp David. Ako spresnil v rozhovore pre panarabskú televíziu al-Arabíja, cieľom bolo "prehĺbiť a rozšíriť" už aj tak "vynikajúce vzťahy" medzi Washingtonom a spojencami z Rady pre spoluprácu krajín Perzského zálivu (GCC).
Pokiaľ ide o Irán, ktorý mnohé arabské krajiny Zálivu považujú za hrozbu pre región, Obama uviedol, že vznikli plány, ako spojiť svoje kapacity a čeliť destabilizujúcim aktivitám a konfliktom v regióne. Niektoré z plánov sa týkajú aj obáv súvisiacich s Iránom. Obama sa súčasne snažil rozptýliť aj obavy GCC, že prípadná dohoda o iránskom jadrovom programe uzavretá medzi šiestimi mocnosťami, vrátane USA, a Iránom by mohla oslabiť bezpečnosť arabských krajín.
Uviedol, že USA vždy dávali jasne najavo, že jadrovými zbraňami vyzbrojený Irán by bol nezodpovedný a nebezpečný. Preto je v záujme každého dosiahnuť, aby Irán nemal jadrové zbrane a vydal sa cestou pozitívneho správania, zdôraznil Obama.
Sunnitskí arabskí lídri sa totiž obávajú, že zrušenie západných sankcií v rámci vznikajúcej jadrovej dohody prinesie šiitskému Iránu financie, ktorými bude potom Teherán podporovať šiitské milície po celom regióne - a to môže vyvolať ďalšie náboženské násilie v nepokojných krajinách ako Sýria, Jemen či Irak.
Na otázku, či sa konflikt v Sýrii podarí vyriešiť do roku 2017, keď sa Obamovi končí funkčné obdobie, a či táto vojna "nebude jeho Rwandou" - čo je odkaz na tamojšiu genocídu z roku 1994, Obama odpovedal: "Pravdepodobne nie". Zopakoval, že trvalé riešenie sýrskej krízy musí vzísť od samotného Blízkeho východu. Televízia al-Arabíja sa zaujímala aj o dôvod nečinnosti amerického vedenia v roku 2013, keď bol režim sýrskeho prezidenta Bašára Asada obviňovaný z používania chemických zbraní a keď
Obama odmietol vydať povolenie na nálety voči Asadovej armáde. Svoje rozhodnutie Obama obhajoval tým, že bol dosiahnutý súhlas s odovzdaním zásob chemických zbraní, ktorými disponoval sýrsky režim, a "tento fakt je veľmi dôležitý". Pokiaľ ide o izraelsko-palestínsky konflikt, Obama zopakoval svoju oddanosť riešeniu spočívajúcemu v existencii dvoch štátov, pričom dodal, že obe strany by mali v mierovom procese pracovať na vybudovaní atmosféry dôvery, v čom im USA - ako uviedol ich prezident - chcú pomôcť. Obama označil obavy Izraela o svoju bezpečnosť za legitímne. Súčasne však vyhlásil, že je "hlboko oddaný" myšlienke vzniku palestínskeho štátu.
