Prestížneho ocenenia sa počas slávnostného ceremoniálu v pražskej O2 aréne dočkali aj českí olympijskí víťazi z Nagana 1998 Robert Reichel a Dominik Hašek.
Spoločne s nimi sa obrovskej pocty dostalo kanadskému obrancovi Scottovi Niedermayerovi a švédskej hokejistke Marii Roothovej. Sieň slávy IIHF rozšíri aj ďalšia zástupkyňa ženského hokeja Fran Riderová, ktorá mala v minulosti veľký podiel na zvýšení prestíže tejto kategórie. Cenu Paula Loicqa, ktorá sa udeľuje osobe za mimoriadny prínos do svetového hokeja aj jeho medzinárodnej federácie, získala Luxemburčanka Monique Scheierová-Schneiderová. V roku 2008 ju počas MS v Kanade udelili dlhoročnému slovenskému rozhodcovi Jurajovi Okoličánymu. Nové ocenenie Richard "Bibi" Torriani Award, ktoré patrí hokejistovi z krajiny mimo svetovej špičky, získal Talian Lucio Topatigh.
Pre legendárneho brankára Hašeka to je už druhá obrovská pocta v priebehu niekoľkých mesiacov. V novembri uplynulého roka ho ako prvého Čecha uviedli do Siene slávy v Toronte. Popri zlate z Nagana má aj bronz z olympiády v Turíne a ďalšie štyri cenné kovy z MS. Na šampionáte 1983 získal striebro a tri bronzy následne na fórach 1987, 1989 a 1990. V československej a následne aj českej reprezentácii odchytal 135 zápasov. Na klubovej úrovni vyhral dvakrát Stanleyho pohár (2002 a 2008) s Detroitom a šesťkrát sa stal držiteľom Vezinovej trofeje pre najlepšieho brankára NHL (1994, 1995, 1997, 1998, 1999, 2001). Viackrát sa to podarilo už len veľkej legende Montrealu Jacquesovi Plantemu, ktorý ju v šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch minulého storočia získal sedemkrát.
Veľký prínos pre československý a neskôr český hokej mal aj Robert Reichel. Elitný center v národných tímoch odohral 156 stretnutí a dal v nich 45 gólov, pričom na ďalších 39 asistoval. Ako kapitán doviedol Čechov k zlatu na MS v rokoch 1996, 2000 a 2001, respektíve k bronzovej medaile na šampionátoch 1990, 1992, 1997 a 1998.
Slovensko má v Sieni slávy IIHF okrem Juraja Okoličányho ešte šesťčlenné zastúpenie. Prvými boli v roku 1998 Vladimír Dzurilla s Jozefom Golonkom. O rok neskôr k nim pribudol Jan Starší, v roku 2000 Peter Šťastný, následne aj Ladislav Horský (2004) a naposledy Ladislav Troják (2011).