Plénum Národnej rady SR v piatok totiž nepodporilo novelu zákona o verejnom obstarávaní od Miroslava Beblavého a Martina Fedora (obaja nezaradení), ktorou chceli dosiahnuť, aby neodkrytá schránka bola automaticky považovaná za spriazneného veriteľa a dostala sa tak až na koniec radu poškodených. Nemalo byť pritom dôležité, či dlhujúca firma obchodovala so štátom, alebo nie.
Beblavý aj Fedor, podobne ako poslanci OĽaNO, SaS a NOVA a Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), hovorili o nutnosti poznať konečných užívateľov výhod pri právnických osobách obchodujúcich so štátom. Kým ÚVO to chce deklarovať cez čestné vyhlásenie, OĽaNO, SaS a NOVA žiadali potvrdenie z banky o tom, kto je konečným beneficientom. Podľa Beblavého návrhu malo stačiť čestné prehlásenie, avšak s možnosťou pri akýchkoľvek pochybnostiach údaje preveriť.
O svojom návrhu, v ktorom novelizoval 13 právnych noriem, Beblavý tvrdil, že je komplexný. "Zabráni, aby firmy s neznámymi majiteľmi okrádali nás všetkých. Pokrýva nielen verejné obstarávanie, ale napr. aj zdravotné poisťovne, súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti či veriteľov v konkurze a reštrukturalizácii. Dozvedeli by sme sa teda, kto je polovičný vlastník Dôvery či záchrannej spoločnosti Falck. Kým bude na Slovensku biznis so štátom vedený cez schránkové firmy, nebude sa dať s verejnými prostriedkami dobre nakladať," odkázal.
Novela sa tiež týkala aj veľkej privatizácie, predaja či prenájmu štátneho, verejnoprávneho, obecného a župného majetku, ako aj dotácií a eurofondov.
Na aktuálnej schôdzi parlamentu sa ešte 7. mája dostala do druhého čítania vládna novela zákona o verejnom obstarávaní. Tá hovorí o povinnom odhaľovaní konečných užívateľov výhod, ale len pri verejných tendroch. To považuje opozícia za nedostatočné a neúčinné v boji proti schránkovým firmám, preto predložila svoje návrhy.
Majetkové priznania verejných funkcionárov sa sprísňovať nebudú
Parlament v piatok neposunul do druhého čítania návrh novely ústavného zákona o konflikte záujmov, ktorý predložilo päť opozičných strán Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH a Sieť. Návrh sa dostal do pléna už tretíkrát. Poslanci Smeru-SD, ktorí majú v parlamente väčšinu, sa zdržali.
"Netransparentnosť a zneužívanie funkcie sú zásadnými problémami tejto krajiny. Máme politikov, ktorí nevedia zdokumentovať, čo vlastnia," upozornil Miroslav Beblavý (Sieť). Pripomenul, že už v roku 2012 bol pripravený tento návrh novely, ktorý by ustanovil skutočné overovanie majetku politikov tak, aby sa verejnosť dozvedala, čo skutočne vlastnia. Tiež malo byť možné efektívne trestať prehrešky politikov bez toho, aby proces zastavila vládnuca väčšina. Na pôvodnom znení novely participoval aj vládny Smer-SD, neskôr si to rozmyslel a ohlásil, že príde s vlastnou úpravou. "Smer-SD hrá nepeknú hru. Keďže nemôže odmietnuť takéto návrhy, problém odkladá napriek tomu, že s úpravou pôvodne súhlasil," zdôraznil Beblavý.
Podľa jeho slov opozičná novela prinášala majetkové priznania so skutočnou výpovednou hodnotou. Malo byť z nich zrejmé, auto akej značky funkcionár vlastní, ako aj dátum jeho kúpy, mala tam byť uvedená aj banka, v ktorej má účet, či meno spoločnosti, v ktorej má obchodný podiel. A aby nemohla väčšina stopnúť proces kontroly voči verejnému funkcionárovi, menšina mala dostať právo obrátiť sa na Ústavný súd SR, ktorý bude mať posledné slovo. "Smer-SD konanie vždy zastaví, lebo má na výbore väčšinu. Naposledy sa to stalo pri Petrovi Pellegrinim (Smer-SD)," pripomínala opozícia.
Predseda Výboru NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií Alojz Přidal (KDH) si myslí, že vládna strana riešenie odkladá aj preto, lebo jej poslanci nechceli podávať podrobné priznania pred voľbami. "Napriek tomu, že Smer-SD sa hrdí silným mandátom, po troch rokoch sme zistili, že si z nás robí 'srandu'," doplnil Martin Poliačik (SaS). Podpredseda Ústavnoprávneho výboru Miroslav Kadúc (OĽaNO) si myslí, že súčasná právna úprava je tak nekonkrétna, až je zbytočná.
Povinnosť podať majetkové priznanie sa v súčasnosti týka prezidenta SR, poslancov NR SR, členov vlády, štátnych tajomníkov, vedúcich ústredných orgánov štátnej správy, sudcov Ústavného súdu SR, predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR, členov Súdnej rady SR, generálneho prokurátora či verejného ochrancu práv. Majetkové priznanie musia podľa zákona podať napríklad aj náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR, riaditeľ SIS, rektori verejných vysokých škôl či šéfovia Železníc SR. Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností.
Politická reklama sa pri referende aj naďalej regulovať nebude
Politická reklama pri referende sa aj naďalej regulovať nebude. Poslanci KDH dnes neuspeli s novelou zákona o volebnej kampani, ktorá mala takúto reguláciu priniesť, pretože podľa kresťanských demokratov zákonodarca pri prijímaní tzv. volebných kódexov túto problematiku opomenul.
Predstavitelia KDH upozorňovali na nastávajúci trend používať referendum ako politický nástroj na presadenie politických záujmov. "Takáto snaha nemusí byť z povahy veci zlým prostriedkom, avšak je potrebné ju regulovať. Je iste nemilým trendom v zákonodarnom zbore upravovať veci ex post, teda po tom, ako nastanú, avšak úlohou zákonodarcu je predovšetkým regulácia vzťahov budúcich, teda úprava a regulácia problémov ešte predtým, ako vzniknú," uviedli v dôvodovej správe. Riešenie krízových situácií spätne by malo byť výnimkou, nie pravidlom. Neschválená novela mala cez legislatívny odkaz na už upravenú politickú reklamu pri volebnej kampani vo voľbách do NR SR či Európskeho parlamentu regulovať i politickú reklamu pri konaní referenda.
Právna norma mala tiež zvýšiť povedomie občanov vo vzťahu k referendu, výkonu volebného práva ako takého a demokracii samotnej. "RTVS je verejnoprávne médium, na ktorého financovaní sa podieľa občan nielen nepriamo prostredníctvom štátneho rozpočtu, ale i priamo prostredníctvom koncesionárskych poplatkov. Teda je možno legitímne očakávať, že RTVS bude poskytovať priestor pre možnosť reklamy, ergo informácie o referende," píše sa v návrhu.