"Vyjadril som presvedčenie, že krajiny, ktoré majú záujem vstúpiť do Európskej únie, ako sú Ukrajina, Moldavsko, Gruzínsko, by mali mať takú istú šancu, ako ju malo Slovensko pred niekoľkými rokmi," uviedol po skončení summitu.
Vízia európskej perspektívy je podľa neho dôležitá z hľadiska presadzovania reforiem v daných štátoch. Ako poznamenal, tie totiž so sebou prinášajú množstvo problémov pre ľudí, a bez vízie členstva sa realizujú veľmi ťažko. "Pre tie krajiny, ktoré tento záujem majú, je dôležité ukázať, že Slovensko plne podporuje rozširovanie Európskej únie," podčiarkol.
Summit podľa neho potvrdil, že spolupráca s EÚ je založená na slobodnej voľbe krajín. "Toto partnerstvo nie je v žiadnom prípade namierené proti akémukoľvek štátu. Je to partnerstvo, ktoré ponúka slobodnú voľbu a slobodnú možnosť spolupracovať s EÚ," podčiarkol Kiska.
Ako doplnil šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák, ktorý prezidenta v Rige sprevádzal, Východné partnerstvo už nebude o tak viditeľných krokoch, ako tomu bolo v minulosti, ale o veľmi solídnej spolupráci v mnohých oblastiach, ktorá obe strany bude posúvať dopredu. Tá vyplýva aj z napĺňania asociačných dohôd a dohôd o voľnom obchode podpísaných minulý rok.
Členské štáty EÚ nemajú jednotný pohľad na bližšiu európsku integráciu Ukrajiny, Moldavska a Gruzínska, a toto sa nepodarilo odstrániť ani v Rige. Občania týchto krajín však od únie požadujú jasné stanovisko k ich možnému vstupu do únie.
Ako pripomenul Lajčák, Východné partnerstvo nebolo od začiatku vnímané ako program, ktorý vedie k členstvu. "Ale ani nikdy nebolo povedané, že ním neskončí. Európska únia je momentálne vo fáze vnútornej konsolidácie a otázka ďalšieho rozširovania nad rámec krajín, ktoré už sú súčasťou tohto procesu, dnes nie je na programe dňa," uviedol pre TASR. Zdôraznil však, že Slovensko v tomto smere podporuje ambicióznejší jazyk únie.
Predstavitelia EÚ a šestice štátov Východného partnerstva (Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko, Ukrajina) v piatok podpísali spoločnú deklaráciu, ku ktorej ale mali výhrady Bielorusko a Azerbajdžan.
Minsku sa nepáčila formulácia textu, ktorá popisovala vývoj v krízových oblastiach na Ukrajine. Nepozdávalo sa im to, že v súvislosti so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou sa v dokumente uvádzajú "tieto činy proti Ukrajine". Žiadali to preformulovať na "tieto činy na Ukrajine". Keďže sa tak nestalo, záverečnú deklaráciu síce podpísali, ale s výhradou.
Rovnako to dopadlo s Azerbajdžanom, ktorý podporil dokument s výhradou. Namietal k zneniu o regionálnych konfliktoch, v ich prípade v Náhornom Karabachu. Najbližší summit Východného partnerstva sa uskutoční v roku 2017. Miesto ešte nie je určené.
