Zamestnanci by o príspevok na obedy prísť nemali, ale dostali by ho do výplaty. Odborníci na výživu tvrdia, že to nie je dobrý nápad. Ekonómovia zase upozorňujú na hrozbu, že sa suma za gastrolístky časom stane súčasťou platu, a tak príspevok v podstate zmizne. Opoziční predkladatelia návrhu sú však presvedčení, že gastráče sú len kšeftom pre pár vyvolených. Čo si o zrušení stravných lístkov myslia Slováci?
Návrh zákona predkladali na rokovanie Národnej rady opoziční poslanci Juraj Droba a Miroslav Kadúc. „Zastávam názor, že je najvyšší čas zrušiť kšeft s názvom gastrolístky. Firmám znepríjemňujú a zdražujú podnikanie v gastrobiznise a maloobchode, z ľudí robia nesvojprávne ovce, ktoré sa nevedia samy rozhodnúť o svojich peniazoch, a štát s úsmevom na tvári garantuje oligopol štyroch firiem s ročným obratom 600 miliónov eur,“ stojí si za návrhom Juraj Droba. Zmena sa napokon neudiala. Dvojica poslancov totiž v parlamente neuspeli so svojím návrhom.
Hrozia riziká
Podľa návrhu zákona namiesto gastrolístkov, ktoré sčasti platí zamestnávateľ a zamestnanec si ich dopláca, by zamestnancom mesačne chodila na účet vyššia výplata, pretože by k nej bol započítaný príspevok na stravu. V súčasnosti je vyčíslená hodnota obeda na sumu 4,20 eura, čo by v praxi znamenalo, že za 20 pracovných dní v mesiaci by zamestnanec dostal k výplate 46,20 eura navyše. Táto suma by sa nezdaňovala.
Odborníci na výživu sú však presvedčení, že ľudia budú s príspevkami nakladať rôznymi spôsobmi, obed však bude tou poslednou možnosťou, čím u nich môže prísť k zdravotným ťažkostiam.
Jedným z dôvodov, prečo chcú opoziční poslanci meniť zákon, sú príliš vysoké marže poskytovateľov gastráčov. Oslovili sme preto šéfa Asociácie emitentov stravovacích poukážok Štefana Petríka. „Ide o krátkozrakú iniciatívu. ,ktorá popiera význam a zmysel stravovania ako takého. Stravovacie poukážky sa používajú v 42 štátoch sveta a všetky tieto krajiny chápu, že je to jedna z vhodných foriem, ako účelove dosiahnuť, že príspevok zamestnávateľa bude použitý práve na stravovanie.
Táto forma zabezpečenia stravovania sa vo svete využíva už vyše 50 rokov a ešte ani jeden štát nepristúpil k tomu, že by ju zrušil. Je totiž výhodná pre všetky zúčastnené strany: zamestnávateľov, zamestnancov i štát. Dokazujú to štúdie renomovaných medzinárodných organizácií sú ako Svetová zdravotnícka organizácia, či Medzinárodná organizácia práce, i štúdia a prieskum robený na Slovensku,“ tvrdí.
Žiadne zmeny v oblasti gastrolístkov nepripravuje ani ministerstvo práce. „Sme presvedčení, že zrušenie súčasného systému by mohlo ohroziť stravovanie zamestnancov," odôvodňuje hovorkyňa Veronika Husárová.
Gastrolístky zamestnanca ochudobňujú
Ján Dinga z INESS-u
- Podľa nedávnej štúdie inštitútu INESS povinné gastrolístky zamestnanca ochudobňujú. Gastrofirmy totiž zamestnancovi poplatky nepriamo účtujú hneď dvakrát: najprv poplatok zaplatí svojmu zamestnávateľovi, keď gastrolístky v jeho prospech objednáva, potom reštaurácii, respektíve obchodnému reťazcu, keď gastrolístok vymieňa za hotovosť. Zamestnanec tak za gastrolístky zaplatí vo forme nižšej mzdy a vyššej ceny za jedlo, reštaurácie tieto náklady, pochopiteľne, zohľadňujú vo svojich cenách. Zamestnanec by bol na tom lepšie, ak by mu zamestnávateľ poskytol príspevok oslobodený od dane, rovnako ako gastrolístky, na stravovanie priamo do výplaty.
Preferujete peniaze či stravenky?
Alena (23), bankárka, Bratislava
- Preferujem hotovosť, pretože keď mám peniaze, môžem si presne určiť, aké jedlo si kúpim, ale keď mám stravný lístok, ktorý je v určitej hodnote, a nakúpim si za menej, tak mi tie peniaze nevrátia.
Terka (24), študentka, Prašice
- Keby som si mala vybrať, asi uprednostním hotovosť, pretože si môžem kúpiť stravu aj inde ako v reštaurácii.
Róbert (52), informátor, Kokšov-Bakša
- Na jednej strane by bolo dobré mať k výplate viac peňazí, lebo na poukážku v istej hodnote by nik nedoplácal, ale táto aktivita by mohla dopadnúť aj zle. Niektorí by si radšej kupovali tekutý chlieb a zrejme by stúpol počet alkoholikov.
Viera (50), bankárka, Košice
- Obávam sa, že hotovosť by sme používali aj na iné účely ako na stravu, preto si myslím, že stravenky sú lepšie riešenie.
Pavol (33), živnostník, Banská Bystrica
- Mňa sa síce tento problém osobne netýka, ale moji známi si lístky pochvaľujú. Veď si za ne môžu kúpiť obed alebo potraviny v obchode a časť im hradí zamestnávateľ. Ak budú ľudia dostávať peniaze, je možné, že menej z nich bude chodiť na obedy.
Ján (34), automechanik, Banská Bystrica
- Gastráče sú dobrá vec a nechápem, prečo ich chcú rušiť. Ak budú ľudia dostávať namiesto stravných lístkov peniaze, dostanú síce vyššiu výplatu, ale peniaze minú na iné veci, a nie na obedy.
Všetko o stravných listkoch
- 3,15 eur je minimálna výška gastrolístka, ktorý poskytuje zamestnávateľ. Zamestnanec dopláca 0,84 eura.
- viac ako 4 hodiny - denne musí zamesnanec odpracovať, aby mal na gastráč nárok.
- 350 porušení Zákonníka práce v oblasti stravovania zistili vlani inšpektori z Národného inšpektorátu práce.
- hodnota jedla na tento rok bola určená na 4,20 eura denne.
- pravidelné stravovanie zamestnancov „zdravým“ spôsobom, čiže teplou stravou z čerstvých surovín, by po zrušení gastrolístkov podľa ministerstva práce bolo minulosťou.
- gastrolístky sú oslobodené od dane z príjmov aj odvodov na sociálne a zdravotné poistenie.
Ako to je teraz
Výška gastrolístku - 3,15 €
Počet gastrolístkov - 20 ks
Doplatok zamestnávateľa (55 % z 3,15 € ) 1,73 € x 20 - 34,60 €
Doplatok zamestnanca (63 - 34,6) - 28,40 €
-zamestnávateľ vám môže strhnúť maximálne 45% zo sumy 4,20 € (hodnota obeda pre rok 2015), čo je 1,89 €
- ak máte výhodnú kolektívnu zmluvu alebo sociálny fond, zrážky za gastrolístky môžu byť aj nižšie
Ako to bolo v návrhu
cena za jeden obed - 4,20 €
počet dní - 20 ks
Doplatok zamestnávateľa (55 % z 4,20 €) 2,31 x 20 - 46,2 €
Doplatok zamestnanca: 0 €