Ten je zameraný na prerozdeľovanie migrantov zachránených v Stredozemnom mori do všetkých členských krajín EÚ. Francken sa podľa agentúry Belga domnieva, že návrh exekutívy EÚ dostatočne nezohľadňuje doterajšie úsilie, ktoré niektoré členské štáty vyvinuli v oblasti prijímania žiadateľov o azyl. EK chce pomôcť krajinám najviac vystaveným prílivu migrantov, ako sú Taliansko a Malta, zriadením systému prerozdeľovania žiadateľov o azyl po celom priestore EÚ. Prvotný núdzový mechanizmus má byť do konca roka doplnený programom presídľovania utečencov pri ich hromadných prílevoch, kde majú všetky členské krajiny prejaviť solidaritu.
Francken v tejto súvislosti upozornil, že EK by pri určovaní kvót pre členské štáty mala brať do úvahy skôr hustotu obyvateľstva každej krajiny, ako celkový počet jej obyvateľov. Samotné kritérium populácie predstavuje 40 percent pri tvorbe kľúča pre kvóty na utečencov, rovnako ako hrubý domáci produkt (HDP) každej krajiny. Miera zamestnanosti a počet prijatých žiadostí o azyl v rokoch 2010-2014 zavážia pri tvorbe tohto kľúča desiatimi percentami. Belgicko by v súlade s týmito výpočtami malo prijať 2,91 percenta z celkového počtu žiadateľov o azyl.
Francken však argumentuje, že Belgicko za uplynulé roky vyvinulo v tomto smere oveľa viac úsilia, ako je európsky priemer. Zdôraznil, že kľúč navrhovaný EK nebude platiť pre všetkých zachránených migrantov rovnako, ale najmä pre ľudí s veľkou šancou uspieť so žiadosťou o azyl, ako sú Sýrčania či Eritrejčania.
Francken sa zároveň kriticky vyslovil na adresu krajín z "prvej línie" utečeneckého náporu (Grécko, Taliansko), ktoré podľa neho nie sú schopné správne zaregistrovať utečencov a zobrať im odtlačky prstov. V roku 2014 bolo Belgickou v poradí deviatou členskou krajinou EÚ v počte prijatých utečencov z tretích krajín. Najviac utečencov vlani prijali Nemecko, Švédsko, Francúzsko a Taliansko.
