Muž mnohých tvárí bol rozporuplnou postavou našich dejín. Na jednej strane organizátor SNP a politik, ktorý presadil federalizáciu Československa. Na druhej strane zradca reforiem Pražskej jari, zarytý normalizátor, verný spojenec Sovietskeho zväzu a politik vinný za nešťastné osudy stoviek politických väzňov.
Mučenie a bitky
Rodák z bratislavskej Dúbravky bol od mladosti verný komunistickým myšlienkam. Počas existencie totalitnej Slovenskej republiky patril k odporcom ľudáckeho režimu a dokonca sa podieľal na organizácii SNP. Po vojne zastával vysokú funkciu predsedu Zboru povereníkov - porovnateľnú s postom predsedu slovenskej vlády. Sľubne rozbehnutú kariéru však zastavili vykonštruované procesy začiatkom 50. rokov. Husák bol totiž za protištátnu činnosť odsúdený na doživotie, ako sám spomínal, pri výsluchu zažil bitky a mučenie, v base zase časté ponižovanie. Na slobodu sa dostal až po amnestii prezidenta Antonína Novotného v roku 1960.
Koniec nádejam
V roku 1968 žili obyvatelia ČSSR v nádeji lepšej budúcnosti. Práve Husák presadzoval spolu s Dubčekom reformy komunistického systému, keď však 21. augusta našu krajinu obsadili vojská Varšavskej zmluvy, rodák z Dúbravky prevrátil kabát. Husák sa dostal do čela KSČ, zasadil sa o tzv. normalizáciu a zastavil reformné procesy. Navyše verne stál po boku sovietskeho vodcu Brežneva.
Tragický let
Život svojho času najvplyvnejšieho muža Československa však poznamenala aj veľká osobná tragédia. Husák bol dvakrát ženatý, s herečkou Magdou Lokvencovou mal dvoch synov, ich vzťah však nevydržal. Manželia sa totiž po Husákovom návrate z väzenia rozviedli, pani Magda sa totiž zahľadela do herca Ctibora Filčíka. Ohrdnutý Husák neskôr našiel oporu v redaktorke Viere Millerovej, ich lásku spečatil v roku 1973 skromný sobáš s dvoma svedkami. Keď sa 20. októbra 1977 pani Viera, už ako prvá dáma ČSSR, zranila v Bardejovských kúpeľoch, nasledoval letecký prevoz do Bratislavy. Vrtuľník však počas pristávacieho manévru havaroval, Husákova manželka nehodu neprežila.
Hoci zaňho sedel, uznáva ho
Patril medzi jeho politických väzňov, no váži si ho. Ján Čarnogurský patrí k ľuďom, ktorí na Gustávovi Husákovi vidia aj svetlé stránky. A to aj napriek tomu, že za kritiku jeho režimu sedel. Prečo?
Čarnogurský tvrdí, že na Husákovi neboli len negatíva. Vyčíta mu, že sa po roku 1948 zúčastňoval na potlačení cirkví, na druhej strane sa snažil o to, aby Slovensko malo polosamostatné postavenie v rámci Československa. „On bol šéfom komisie, ktorá pripravovala zákon o federácii a naša krajina získala značné právomoci,“ tvrdí. Podľa neho Husák svoju úlohu zohral aj pri normalizácii. „Jediný Husák načrtol reálny spôsob východiska z krízy. Keby sa dostali k moci Jindra, Kapek alebo Biľak, normalizácia by bola ďaleko tvrdšia,“ tvrdí bývalý predseda vlády s tým, že Husáka si stále váži a dodnes chodí aj k jeho hrobu. Nevyčíta mu, že za jeho režimu sedel. „Keď sme skladali do jeho rúk sľub ako členovia federálnej vlády 10. 12. 1989, tak mi povedal, že ja som ťa nedal zavrieť, čomu verím, lebo vtedy bol už od reálnej moci odstavený,“ vysvetlil.
Po Husákovej smrti sa šuškalo, že komunista prijal posledné pomazanie od arcibiskupa Sokola. Jeho syn Vladimír to v rozhovore pre denník Sme poprel. Tvrdil, že Sokol za jeho otcom neohlásene chodil z vlastnej iniciatívy. „Neprajem si kňaza. Ak o tom ešte budem môcť rozhodnúť, tak ho odmietnem, ale ak by som už nemohol, chcem, aby si vedel, že si to neprajem,“ povedal Husák synovi na smrteľnej posteli. Vladimír tiež tvrdí, že jeho otec sa nehanbil, že vyšiel z katolíckeho prostredia.
