Slováci totiž zvyknú tráviť voľné letné večery s priateľmi pri dobre vychladenom pive. Reportéri nedeľníka sa preto vybrali na južné Slovensko do Hurbanova, kde navštívili náš najväčší pivovar. Ako sa vyrába obľúbený nápoj a čo všetko predchádza rozvozu piva do obchodov a podnikov?
Skôr ako sa môže naša prehliadka hurbanovského pivovaru začať, vo vstupnom vestibule si obliekame reflexnú vestu a obúvame bezpečnostné protišmykové topánky. V závode totiž vládne neustály ruch, preto sa nákladiakom či vysokozdvižným vozíkom netreba radšej pliesť do cesty! „Prečo práve Zlatý Bažant a Hurbanovo? Bolo to predovšetkým rozhodnutie mocných toho obdobia, ale správne. Hurbanovo doslova leží na kvalitnej spodnej vode a naokolo rastie kvalitný sladový jačmeň. Pivo je zlatej farby a na južnom Slovensku žili vždy v hojných počtoch bažanty,“ vysvetľuje obchodný sládok Karol France, ktorý v pivovare pracuje už 35 rokov.
Výrobu v Hurbanove spustili v roku 1969. V socialistickom Československu v tom čase zväčša platilo, že to konkrétne pivo čapovali iba v kraji svojho vzniku, teda v širšom okolí pivovaru. Zlatý mok z Hurbanova však toto pravidlo porušil, Zlatého Bažanta čapovali aj na východe Slovenska, neskôr dokonca otvorili reštaurácie ponúkajúce Zlatý Bažant aj v Česku. „Bola to jediná značka, ktorú naozaj rešpektovali aj českí pivári. V tom čase existovala silná kvalitná trojica - Plzeň, Budvar a Bažant, výrobu nášho piva pomáhali rozbiehať aj českí sládkovia,“ vysvetľuje France, keď spolu míňame vrty na vodu, z ktorej sa pivo pripravuje.
Slad vo svete
Prechádzame stovky metrov po rozľahlom areáli, pričom vietor k nám priveje sladkastú vôňu typickú pre varenie piva. „To sa práve varí slad a voda,“ prehodí France. Napokon vchádzame to budovy sladovne, jednej z najväčších v Európe, kde celkovo pracuje 49 zamestnancov.
„Pivo sa varí zo sladu, ktorý sa pripravuje zo sladového jačmeňa. Vyčistené zrno najprv namočíme, neskôr ho necháme klíčiť a sušiť. Napokon klíčky mechanicky odstránime,“ prezrádza osvedčený postup manažér výroby sladu Štefan Bartakovics. Stojíme na okraji klíčiacej linky desiatky metrov vysokej betónovej haly, v ktorej mechanické ramená obracajú vrstvu jačmeňa. Zrno je uložené na perforovanej ploche, prúdenie vzduchu a vlhkosť zabezpečuje dvojica ventilátorov. Dokonca mäkké horkasté zrná čerstvého sladu aj ochutnávame.
Napokon vystupujeme na strechu sladovne, odkiaľ máme výhľad na rovinatý pivovarnícky kraj. Všade naokolo sa rozkladajú polia, v diaľke na juhu rozpoznávame ostrihomskú baziliku, na druhej strane na severe zase vrch Zobor. Slovenský slad používajú pri varení piva aj v zahraničí, z tých známejších pivovarov spomeňme rakúsky Gösser, poľský Żywiec, ale aj macedónske Skopsko.
Vo vesmíre
Po ďalších stovkách metrov chôdze prichádzame k objektu, kde prebieha väčšina z výrobného procesu. Staré medené kade sa už nepoužívajú, pivo sa v nich varilo nad otvoreným ohňom, ktorý dnes už nahrádza para. V miestnosti kedysi bývalo počas plnej prevádzky také teplo, že si pracovníci pivovaru pestovali pomaranče.
Niekoľko zasklených vitrín opodiaľ tvorí malé múzeum s viacerými exponátmi, ako je napríklad aj prvá plechovka nesúca logo hurbanovského pivovaru. Práve Zlatý Bažant priniesol ako vôbec prvý na československý trh v roku 1971 pivo v plechovke. Išloo prevratnú novinku, v tom čase však nádobky neboli z hliníka, ale z ocele. Slovenský pivovar začal svoje produkty čoskoro vyvážať do sveta, často do tzv. spriatelených krajín, ako boli Jemen či Kuba. „Bažanta si dokonca so sebou zobrali v roku 1973 aj sovietski kozmonauti,“ prekvapuje ďalšou zaujímavosťouFrance. „Aj dnes však pivo vyvážame, najčastejšie do štátov, kde žije početná slovenská komunita - Británie, Írska, Kanady či Austrálie. Podstatná časť exportu smeruje do Chicaga,“ dodáva France.
Prechádzame aj pod kvasiacimi nádržami, kde pivo kvasí asi sedem dní, následne zreje v pivniciach minimálne dva týždne. Pri varení piva používajú v Hurbanove žatecký chmeľ, kvasinky, vďaka ktorým obsahuje pivo alkohol, sú vyšľachtené v Holandsku. K najzaujímavejším postupom patrí filtrácia cez tzv. kremelinu, čo je prírodná látka, ktorá vzniká rozomletím prázdnych schránok pravekých morských mäkkýšov. Pivo sa tak zbaví kvasiniek a zákalotvorných látok, čím sa zvyšuje jeho stabilita.
Štuple v ušiach
Zaujímavé je, že pri našej prehliadke závodu samotné pivo vlastne nevidíme. Počas celého procesu výroby totiž nápoj neustále prúdi rôznymi rúrami, až ho napokon prístroje plnia do fliaš. V minulosti napr. pivo kvasilo v otvorených nádržiach, vystavené vetru, prachu a nečistotám. Dnes už je takýto postup z hygienických dôvodov nemysliteľný.
Ku koncu prehliadky stojíme nad výrobnou linkou pracujúcou rýchlosťou 42 000 fliaš za hodinu, halou sa šíri neutíchajúci hluk. Zídeme po schodisku a okolo nás prechádzajú na páse stovky a stovky fliaš. Tesne pred uzatvorením fľaše mechanizmus vstrekne do piva mikroskopickú kvapôčku horúcej hody, ktorá obsah spení a z hrdla fľaše tak vytlačí kyslík, čím sa zabezpečí zachovanie kvality piva.
Posledným krokom procesu výroby je osadenie etikiet a uloženie fliaš do prepravných debien. „Slováci za rok vypijú asi 3,8 milióna hektolitrov piva, iba v Hurbanove vyrobíme asi 1,7 milióna hektolitrov rôznych značiek,“ vypočítava France. Ako opúšťame hurbanovský pivovar, skúsený sládok nám prezradí ešte jednu zaujímavosť. „Na Slovensku je v prevádzke asi 13 000 výčapov. Žiaľ, niektorí majitelia nedodržiavú dôležité hygienické postupy, napr. každodenné čistenie rúrok vodou. V pivovare sa pivo varí, v krčme sa však robí,“ dodáva France.
Aké pivo pijete?
Každý pozná pivo dvanástku a slabšiu desinu. Aký je však medzi nimi rozdiel? Mnohí z nás si mylne myslia, že tieto čísla určujú percentuálny obsah alkoholu. Pravda je však iná, číslo 10, 11 či 12 udáva koncentráciu všetkých rozpustných látok, resp. cukrov v tzv. sladine. Platí tiež, že dvanástka zvyčajne obsahuje vyšší podiel alkoholu. Tmavé pivá sa pripravujú z praženého tzv. farebného a karamelového sladu, svetlé zo sladu svetlého. „Pivo v sudoch či vo fľašiach je z hľadiska zloženia identické,“ vysvetľuje obchodný sládok Karol France.
