Európska únia k nám chce poslať 785 migrantov: Predstavujú pre Slovákov hrozbu?!

Odmietajú pokusy Európskej komisie prerozdeliť určité počty utečencov do všetkých členských štátov EÚ. Na Slovensku by takto malo skončiť 785 ľudí, ktorí by sa postupne začlenili medzi nás. Fico sa obáva, že ak by Slovensko s týmto krokom súhlasilo, zaplavila by nás nová vlna migrantov. Navyše, už aj turisti v obľúbených rekreačných strediskách Slovákov na juhu Európy sa na prisťahovalcov sťažujú. Nový Čas sa stretol s troma prisťahovalcami, ktorí žijú na Slovensku dlhé roky. Sú po­dľa nich utečenci pre našu krajinu rizikom?

Sociologička: Azylanti sú vďační

Podľa sociologičky Silvie Porubänovej majú Slováci v porovnaní s inými krajinami málo skúseností s cudzincami, a preto môžu mať z nich aj väčšie obavy. „Vyplývajú napríklad zo zdravotných rizík, z náboženských konfrontácií až po nedefinovaný pocit ohrozenia osobnej či spoločenskej bezpečnosti,“ vysvetlila odborníčka, podľa ktorej utečenci, ktorí by mohli skončiť na Slovensku, majú perspektívu v rôznych povolaniach, ako napríklad členovia afganskej komunity, z ktorej pochádzajú lekári či učitelia. Títo ľudia nemajú na výber, unikajú pred perzekúciou, vraždením, istou „perspektívou smrti“ pre seba a svojich najbližších. Dá sa predpokladať, že budú vďační za minimálne zázemie a istotu záchrany holého života,“ uzavrela sociologička.

 

 

Alla Rabah Naser (39) zo Sýrie: Hviezdny kuchár z luxusného hotela

Vojna v Sýrii trvá už štyri roky. V roku 2013 z Damašku na Slovensko prišiel za kamarátmi Alla. „Blízko mojho domu padali bomby. Bolo to strašné. Odišiel som ­ešte pred tým, než sa do vojny zapojil Islamský štát,“ povedal Alla, ktorý pred konfliktom pracoval ako šéfkuchár päthviezdičkového hotela Four Seasons a rovnakú pozíciu zastával aj na miestnom medzinárodnom letisku. Obsluhoval diplomatov a špičky spoločneského života.

„Plánoval som na Slovensku byť dočasne, lenže som stretol svoju manželku, s ktorou mám dcérku,“ opísal Sýrčan, ktorý Slovensko považuje za svoj druhý domov. V Žiline šéfuje kuchyni známej sýrsko-libanonskej reštaurácie, ktorú si otvoril so svojimi známymi. „V priemere máme denne 350 zákazníkov. Chodím sem každý deň. Zostavil som kompletne menu,“ pochválil sa úspechmi, pre ktoré musí tvrdo pracovať.

Ali Buchiet (48) z Jemenu: Postavil som pre Slovákov domy

Ali Buchiet prišiel do Československa za štúdiom a od roku 1987 žije v Bratislave. Jeho rodný Jemen práve v tomto čase sužuje občianska vojna. Ali je vďačný, že dostal na Slovensku šancu a že sa nemusí báť o svoj život. „Dlhé roky som pracoval v stavebníctve. Dozoroval som stavby. Stál som pri výstavbe domov v Bratislave a okolí,“ povedal Ali. „Slovensko je pekná krajina. Ľudia nie sú rasisti. Dá sa s nimi spolunažívať bez problémov. Je tu určite bezpečnejšie ako v Jemene,“ povedal Ali, ktorý má za manželku Slovenku a má s ňou dve dcéry.

„Už dávno som ich mohol zobrať do Jemenu, ale mne ide o ich budúcnosť. Jemen je vzdelaná a kultúrna krajina. Národ je však zaostalý v tom, že sa stále drží svojich tradícií, ako napríklad zahalené ženy, od čoho už niektoré arabské krajiny upustili,“ vysvetlil Ali s tým, že v Jemene má časť svojej rodiny, o ktorú má veľký strach.

Sheybub Hidbani (42) z Alžírska: Poctivo tu podnikám už roky

Celých 11 rokov trval v Alžírsku krvavý konflikt. Skončil sa v roku 2002 víťazstvom vládnych síl nad radikálmi. V tom čase z krajiny odišiel Sheybub, ktorý od roku 1997 žije na Slovensku. Vzal si za ženu Slovenku, majú spolu deti a získal aj naše občianstvo. „Žije sa nám tu pekne. Je to tu lepšie ako v Alžírsku, pretože Slovensko je stabilnejšou krajinou a aj moje deti tu čaká lepšia budúcnosť,“ povedal Sheybub, ktorý roky vlastní potraviny špecializované na arabské výrobky v Bratislave.

„Slováci sa ku mne správajú normálne. Platím dane, makám rovnako ako každý iný občan a mám aj rovnako nízku podporu na deti,“ zasmial sa obchodník, ktorý sa počas takmer 20 rokov u nás nestretol so žiadnou diskrimináciou. „Myslím si, že pre poctivých imigrantov by boli možno vhodnejšie iné krajiny v Európe, ktoré majú lepší sociálny systém,“ uzavrel.

Kde skončia utečenci na Slovensku

Druh tábora a jeho súčasná obsadenosť/kapacita:

1. Pobytový tábor Rohovce: 17/140
2. Pobytový tábor Opatovská Nová Ves: 6/140
3. Záchytný tábor Humenné: 27/524*

* v záchytnom tábore je v rámci jeho kapacity vyčlenených 200 miest na humanitárny transfer do tretích krajín

Prílev utečencov do Európy

40 000
Európska komisia chce do 28 štátov Európskej únie rozdeliť 40 000 utečencov, ktorí sa momentálne nachádzajú v Taliansku a Grécku. Práve v týchto krajinách končia transporty z Afriky a utečencami sú doslova preplnené. Najviac, takmer 9 000, by ich malo skončiť v Nemecku. Najmenej, 173, na Cypre.

Najviac
utečencov pochádza z arabskej Sýrie a africkej Eritrey. V prvej krajine stále prebieha občianska vojna, druhá sa ocitla vo viac ako 20-ročnom zovretí diktátorského režimu. Minulý rok až 75 % žiadostí o azyl občanov týchto dvoch štátov vybavili s kladnou odpoveďou.

660 000
ľudí celkovo žiadalo minulý rok o azyl v krajinách Európskej únie. Z nich 240 000 pricestovalo na starý kontinent po Stredozemnom mori, t. j. po trase, ktorá sa považuje za najnebezpečnejšiu pre množstvo havárií lodí. Zvyšný počet prišiel cez južný alebo východný koridor.

2 roky
bude mať Slovensko na to, aby prijalo spolu až 785 utečencov. Bude to platiť iba v prípade, ak tento spôsob záchrany schváli pre všetky členské štáty Európska komisia. Takmer osem stoviek migrantov teda nepríde naraz, ale postupne. Slovenská vláda na čele s premiérom je proti tomuto číslu.

Ukrajina
Utečenecká téma sa netýka iba afrických alebo arabských krajín. Spomedzi európskych štátov zaznamenala najväčší nárast utečencov z vlastných radov Ukrajina pre konfl ikt s Ruskom. Najviac Ukrajincov požiadalo o azyl v Nemecku (2 705), Poľsku (2 275) a Taliansku (2 080)