Cieľom je obnovenie dôvery verejnosti v politikov krajiny po rokoch nestability a škandálov. Referendum by sa v prípade, ak by bolo schválené, uskutočnilo súbežne s miestnymi voľbami koncom októbra. Voliči by sa v ňom mali vyjadriť, či si chcú časť poslancov voliť priamo namiesto volenia kandidátok strán, či chcú, aby bola účasť na voľbách povinná a či chcú, aby sa mohlo voliť elektronicky.
Frustrácia voličov, najmä z rozšírenej korupcie a organizovaného zločinu, vyústila v roku 2013 do niekoľkomesačných protestov v uliciach. Na čele krajiny sa počas dvoch rokov vystriedalo päť vlád a posledné voľby, ktoré sa konali v októbri, mali najnižšiu voličskú účasť za 25 rokov. Ich výsledkom bol navyše rozdrobený parlament.
Nedávny prieskum Gallupovho medzinárodného inštitútu ukázal, že sa mierne zlepšila dôvera občanov vo verejné inštitúcie po tom, ako sa vlády ujala stredopravá strana Občania za európsky vývoj Bulharska (GERB). Aj tak však vyše dve tretiny respondentov uviedli, že parlamentu nedôverujú.
"Nanešťastie sme svedkami progresívneho poklesu dôvery verejnosti v inštitúcie a politické strany," uviedol prezident Plevneliev, keď predkladal parlamentu návrh na referendum. "Je dôležité, aby sme prekonali túto apatiu. Môže sa nám to podariť, ak presvedčíme občanov, že na ich hlase záleží pri stanovovaní pravidiel." "Čím viac ľudí prejaví svoju vôľu, tím viac legitimity budú mať výsledky volieb a inštitúcie budú stabilnejšie," dodal.
Predchádzajúci parlament, v ktorom mali rozhodujúce slovo socialisti a etnická turecká strana Hnutie za práva a slobody (MRF), vlani návrh na referendum zablokovali. GERB argumentuje, že povinnosť ísť hlasovať by zvýšila legitímnosť výsledkov volieb a zredukovala možnosti na kupovanie hlasov.
V súčasnosti je všetkých 240 poslancov parlamentu volených na straníckych kandidátkach. Zavedenie elektronického hlasovania by umožnilo hlasovať desaťtisícom Bulharov žijúcich v zahraničí.
