Ani nie pred mesiacom sa roztopil ľad na hladine a všetci netrpezlivo čakali, či sa vody Štrbského plesa opäť zazelenajú. Bohužiaľ, zazelenali sa. Zdá sa, že časy, keď bolo cez priezračnú vodu vidno aj do desaťmetrovej hĺbky, sú nenávratne preč.
Turistom veľmi neprekáža, že voda nie je blankytne modrá. „Štrbské pleso je nádherné. Prechádzka okolo neho vás nabije energiou a člnkovanie tu je čistá romantika,“ vyznala sa Barbora (28) z Liptovského Mikuláša. No keď vodu z plesa nabrala do fľaše, zosmutnela. „Asi sa už príroda začína na nás hnevať, ako sa správame a čo robíme,“ povedala pri pohľade na tmavú farbu tekutiny v nádobe.
Starosta Štrby a Štrbského Plesa Michal Sýkora (61) problém pozná a trápi ho. Podľa jeho slov už obec do zlepšenia ekológie Štrbského plesa investovala viac ako pol milióna eur. „Snažíme sa správať ekologicky a viesť k tomu aj našich obyvateľov. Naša posledná veľká investícia bola do vybudovania novej kanalizácie na Štrbskom Plese, ktorá bola v dezolátnom stave,“ ozrejmil starosta.
Záhada zazelenanej vody
Odborníka sme sa opýtali, či nemôže byť príčinou problémov práve únik látok zo zlej kanalizácie. „Nemyslím si. V najkritickejších chvíľach, keď splaškové vody vyrazili na cestu, sme robili odbery. Amoniak aj koliformné baktérie boli vo vzorkách nulové,“ oponoval ekológ Pavol Kráľ (52) zo Štátnych lesov TANAP-u, ochranného obvodu Štrbské Pleso.
Za záhadnou farbou plesa sú vláknité vodné rastliny. Spóry rias, respektíve siníc, sa mohli do vody dostať rôznymi cestami, no tu našli vhodné podmienky a začali sa množiť,“ doplnil ekológ. Riasy a sinice, ktoré spôsobujú zozelenanie vôd plesa, je možné odstrániť vhodnými baktériami. Najpodstatnejšie je však identifikovať príčinu, prečo sú tu zrazu vhodné podmienky na ich život. Preto sa momentálne čaká s čistiacimi prácami. Ďalším vážnym momentom je, že pleso je v TANAP-e v piatom najvyššom stupni ochrany, a tak by sa nemalo zasahovať do prirodzených prírodných procesov.
Môže za to vodná elektráreň?
Hotelier Ján Renko (61) má na problém zazelenaného plesa svoj názor. „Už v roku 1904, keď sa začala rozvíjať osada Štrbské Pleso, pod jazerom postavili vodnú elektráreň a voda do nej išla z plesa. Prepad tam udržiaval stabilnú výšku hladiny. Elektráreň po vojne demontovali, ale prepad ostal. Asi pred štyrmi rokmi ho niekto jednoducho ,zaštupľoval‘. Vodná hladina v plese začala kolísať a tráva, machy a všetko zelené sa dostalo do vody. Skúste dať na pár dní do vedra s vodou hrsť trávy a uvidíte, ako bude tá voda vyzerať.“
Druhé najväčšie PLESO
- nachádza sa vo výške 1 347 m n. m.
- s hĺbkou 28 m je to naše siedme najhlbšie pleso
- vďaka rozlohe 19,76 ha je aj druhé najväčšie na slovenskej strane
- skutočné - podľa názvu Zelené pleso - je v Tatrách až na piatich miestach. Všetky majú priezračnú modrú vodu.
