Myslí si to český bezpečnostný poradca Andor Šándor. "Nemáme zodpovednosť úplne za všetko zlé, čo sa stalo v severnej Afrike, v Saheli, na Blízkom a Strednom východe. Takže aj miera našej solidarity musí mať nejaké hranice, musí byť rozumná," uviedol v rozhovore pre TABLET.TV. Šándor sa tiež vyjadril ku kvótam navrhovaným Európskou komisiou na prerozdeľovanie 40.000 žiadateľov o azyl pôvodom zo Sýrie a Eritrey, ktorí sa nachádzajú na území Talianska a Grécka. Podľa neho síce môže proti nim Slovensko a Česko protestovať, avšak veľké európske štáty ich nakoniec prinútia k tomu, aby týchto utečencov vzali. Pre Prahu to znamená 1328 a pre Bratislavu 785 žiadateľov o azyl.
Upozornil, že Česká republika nie je protimigrantskou krajinou, je však pre ňu výhodnejšie prijímať ľudí z kultúrne a nábožensky blízkych území, ako tých, o ktorých sa vôbec nič nevie. "Dnes sme v situácii, keď je migrácia biznis s pašovaním ľudí a na jeho pozadí môžu v nejakých počtoch - neviem odhadnúť, akých - prísť ľudia, ktorí by mali záujem nás poškodiť. A my si to nemáme možnosť skontrolovať," upozornil s tým, že stanovením kvót Európa zároveň hovorí organizovanému zločinu, že je pripravená na pašovanie ľudí. Kvóty považuje Šándor za povzbudenie pre pašerákov.
Nesúhlasí ale s tým, aby iba niektoré krajiny EÚ, ktoré nesú obrovské bremeno ochrany schengenského priestoru a sú vystavené náporu migračných vĺn zo severnej Afriky, riešili túto otázku a zvyšok Európy sa tváril, že s tým nič nemá. Podľa neho to nie je problém iba Talianska, Španielska, Grécka či Malty. "Je to problém západného sveta," podčiarkol. Ako dodal, opatrenia je veľmi ťažké vymyslieť. V krajinách, odkiaľ prúdia utečenci, nie sú často ani stabilné vlády, ktoré by boli schopné distribuovať európsku pomoc, čo, ako poznamenal, by bola najúčinnejšia cesta. "Teda, aby títo ľudia zostali doma a Európa by im prispela na zlepšenie ich životného štandardu. Ale v tejto chvíli mi to príde ako utópia," konštatoval bezpečnostný analytik.
