Čoraz viac je ľudí pod vplyvom alkoholu, ktorí preto kolabujú. Na košický urgent privezú v priebehu jedného dňa približne 15 opitých ľudí. Bratislavské Kramáre hlásia podobné číslo. S týmto problémom sa borí prakticky každý urgentný príjem. Práve v metropole východu majú rekordmana - bezdomovca, ktorého v priebehu 24 hodín priviezli záchranári až trikrát a zakaždým musel absolvovať CT vyšetrenie, na ktoré bežný pacient čaká celé týždne. Kto tieto vyšetrenia platí? A dá sa problém vôbec riešiť?
„Kolapsy z horúčav ešte nepočítame na desiatky a nikto nezomrel, ale až znepokojujúci je nárast počtu pacientov pod vplyvom alkoholu,“ povedal primár urgentného príjmu v košickej Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Zoltán Sidor. Štatistika v ich internej ambulancii a traumatológii je pritom alarmujúca. „Denne máme až 15 pacientov vo vysokom štádiu opitosti - od 3,5 promile a vyššie. Zákonite kolabujú a vystavujú sa ohrozeniu života,“ tvrdí primár. Záchranky a personál na urgentných príjmoch tak suplujú neexistujúce záchytky.
„Konečne s tým treba niečo robiť. Viac opilcov je z radov mužov, ale nie je zriedkavosťou aj poriadne opitá žena. Zvyčajne ide o pacientov v strednom a vo vyššom veku a dramaticky stúpa počet bezdomovcov,“ dodal primár. Podobná situácia je v Bratislave, kde na centrálnom príjme počas dňa končí približne päť dospelých pod vplyvom alkoholu, pripočítať treba aj tínedžerov. V nemocnici skončí jeden opitý približne každý druhý deň. „V piatok a cez víkend počet násobne rastie,“ povedala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Stano Maťašovská. V Košiciach majú dokonca neslávneho rekordmana. Minulý týždeň nám priviezli trikrát za 24 hodín bezdomovca, ktorý mal trikrát hodnotu nad 4 promile! Vždy sa mu muselo robiť aj CT vyšetrenie, na ktoré sa bežní pacienti objednávajú a čakajú aj niekoľko týždňov,“ hnevá sa primár Sidor.
Kto to zaplatí?
Problém je, že ak niekto nahlási na operačnom stredisku pacienta, ktorý nie je pri vedomí, respektíve pre množstvo alkoholu nie je schopný komunikovať, nie je na výber a musí sa ošetriť, hoci mnohokrát nemá žiadne iné zranenie. „Žiaľ, výjazdy k ľuďom pod vplyvom alkoholu nie sú ojedinelé. Na druhej strane, operátor tiesňovej linky, ktorý vysiela zdravotníckych záchranárov na výjazd, nemôže podceniť situáciu. Čo keď je opilec ohrozený na živote alebo je zranený? Musíme zasiahnuť, ošetriť ho a previezť do nemocnice,“ potvrdzuje Alena Lacyková-Krčová zo zdravotnej služby Falck.
Ak ide o sociálné prípady a bezdomovcov, je situácia ešte zložitejšia, pretože nemajú zdravotné poistenie. V tom prípade záchrankám aj urgentným príjmom uhrádza všetky úkony Všeobecná zdravotná poisťovňa z verejného poistenia, ktorej to následne zaplatí ministerstvo. Napríklad jedno CT vyšetrenie, ako v prípade spomínaného bezdomovca, stojí približne 90 eur. Jeho účet za deň by nás tak vyšiel minimálne 270 eur, plus ďalšie náklady.
Viacero nemocníc by povinnosť zriadiť protialkoholické záchytné izby samosprávou privítalo. Odbremenilo by ich to od časti pacientov pod vplyvom alkoholu. Kedysi bolo na Slovensku štyridsať záchytných staníc. Postupne zanikali. Kameňom úrazu ich prevádzkovania boli ekonomické dôvody - mestské časti mali problém vymáhať od klientov záchytných izieb poplatky za poskytnuté služby. „V súčasnosti, ak ide o osobu, ktorá má príznaky otravy alkoholom alebo je podozrenie, že je pod vplyvom návykových látok, alebo o osobu so zranením, prípadne s inou poruchou zdravia, ktorá si vyžaduje lekárske ošetrenie, je k takejto osobe privolaná lekárska služba prvej pomoci. Ak ide o osoby, ktoré prejavujú príznaky požitia alkoholických nápojov, prevažne tie, ktoré niekde zaspia, sú zobudené, usmernené a vyprevadené z daného miesta,“ potvrdil zástupca náčelníka Mestskej polície v Košiciach Ján Palčik.
„Otázka neznie tak, či mesto chce zriadiť záchytky, ale či by bola vôľa zo strany zdravotníckeho personálu v záchytkách pracovať. Z nám známych prípadov vo väčšine je potrebné lekárske ošetrenie takýchto pacientov, pretože treba odborne posúdiť, či daný pacient nemá nejaké vnútorné poranenia,“ reagovala na otázky týkajúce sa zriadenia záchytky Ivana Skokanová z bratislavského magistrátu.
Záchytky v nedohľadne
Viacero nemocníc by povinnosť zriadiť protialkoholické záchytné izby samosprávou privítalo. Odbremenilo by ich to od časti pacientov pod vplyvom alkoholu. Kedysi bolo na Slovensku štyridsať záchytných staníc. Postupne zanikali. Kameňom úrazu ich prevádzkovania boli ekonomické dôvody - mestské časti mali problém vymáhať od klientov záchytných izieb poplatky za poskytnuté služby. „V súčasnosti, ak ide o osobu, ktorá má príznaky otravy alkoholom alebo je podozrenie, že je pod vplyvom návykových látok, alebo o osobu so zranením, prípadne s inou poruchou zdravia, ktorá si vyžaduje lekárske ošetrenie, je k takejto osobe privolaná lekárska služba prvej pomoci. Ak ide o osoby, ktoré prejavujú príznaky požitia alkoholických nápojov, prevažne tie, ktoré niekde zaspia, sú zobudené, usmernené a vyprevadené z daného miesta,“ potvrdil zástupca náčelníka Mestskej polície v Košiciach Ján Palčik.
„Otázka neznie tak, či mesto chce zriadiť záchytky, ale či by bola vôľa zo strany zdravotníckeho personálu v záchytkách pracovať. Z nám známych prípadov vo väčšine je potrebné lekárske ošetrenie takýchto pacientov, pretože treba odborne posúdiť, či daný pacient nemá nejaké vnútorné poranenia,“ reagovala na otázky týkajúce sa zriadenia záchytky Ivana Skokanová z bratislavského magistrátu.
Rekordman, ktorý skončil na urgente trikrát za 24 hodín
3x CT vyšetrenie - 3 x 90 eur - 270 eur + ďalšie náklady spojené s ošetrením v sanitke
