Aktuálna hodnota Indexu podnikateľského prostredia (IPP) 59,8 bodu klesla oproti predchádzajúcemu kvartálu o 2,21 %.
Podnikateľom podľa prieskumu Podnikateľskej aliancie Slovenska (PAS) prekáža najmä nedôsledné uplatňovanie princípu rovnosti pred zákonom a zlá vymožiteľnosť práva.
Najväčší prepad si v hodnotení pripísala práve rovnosť pred zákonom. "Na poklese tejto položky mala veľký podiel prebiehajúca debata o reštrukturalizácii Váhostavu, ktorej cena zostala na pleciach jeho dodávateľov, zatiaľ čo sa na verejnosť dostávali informácie o vlastníckej štruktúre, na pozadí ktorej sa okrem iných subjektov nachádzali aj schránkové firmy v daňových rajoch," zdôvodnil manažér projektu IPP Martin Hässler.
Podnikatelia majú pocit, akoby zákony a nariadenia pre vybrané skupiny neplatili v plnej miere a podkopávajú tak dôveru v štátne inštitúcie a existenciu právneho štátu.
Zhoršilo sa aj vnímanie vymáhateľnosti práva a funkčnosti súdnictva. Ľudia podnikajúci na Slovensku totiž napriek minuloročným zmenám, ktoré zaviedli napríklad previerky sudcov, nepocítili reálne zlepšenie v tejto oblasti. Negatívny vplyv mali tiež problémy týkajúce sa volieb sudcov, či už voľba kandidátky na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva, alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR, že prezident Andrej Kiska porušil nevymenovaním kandidátov na sudcov ústavného súdu ich práva.
Efektívnosť hospodárenia štátu a prístup k štátnej pomoci bol treťou najnegatívnejšie hodnotenou položkou indexu. Hodnoteniu podľa PAS určite neprospelo ohlásenie ďalších dvoch sociálnych balíčkov vládnou stranou Smer-SD. "Hoci si podnikatelia uvedomujú dôležitosť riešenia mnohých z problémov, na ktoré sa tieto opatrenia zameriavajú, preferovali by radšej systémovejšie riešenia a takto vynaložené finančné prostriedky navrhujú použiť na zníženie daňového a odvodového zaťaženia," priblížil Hässler.
Pozitívne hodnotenie získali už druhý štvrťrok po sebe všetky položky z kategórie vlastného vplyvu podnikov na kvalitu podnikateľského prostredia. Mimo nej najviac rástol prístup k finančným zdrojom, ktorý si výraznejšie polepšil už štvrtý kvartál za sebou. To podľa Hässlera korešponduje so správami o postupnom zotavení sa z krízy a snahe Európskej centrálnej banky povzbudiť ekonomiku kvantitatívnym uvoľňovaním a zabrániť tak deflácii. Nepatrne si polepšili aj položky regulácie cezhraničného obchodu a cenovej stability.
