Zora Kolínska patrila medzi ženy, ktoré mali šarm aj noblesu v krvi. Navyše bola sčítaná, pracovitá a sebestačná. Žila naplno a všetko robila s obrovským nasadením. Aj keď od jej smrti uplynulo už trinásť rokov, mnohí na ňu nezabúdajú.
Úspešná
Nikdy nevydržala dlho bez práce. Hrala v divadle, spievala v Krajíčkovom Repete, úspešne podnikala v nábytkárstve, starala sa o dom, záhradu aj chatu v Senci... „Ona bola vorkoholik. Niečo ju nadchlo - a už mala svoj cieľ,“ povedal pred časom pre Nový Čas Nedeľa Kolínskej brat Ctibor. „Keď sa do niečoho zahryzla, musela to dokončiť,“ potvrdila aj Zorina priateľka Milka Lörinczová, ktorú diváci poznajú z relácie Súdna sieň.
Ale extrémne nasadenie a najmä podnikanie, do ktorého sa pustila začiatkom 90. rokov, sa na Kolínskej podpísalo. „Bolo vidieť, že už aj to podnikanie bolo na ňu po 10 rokoch veľa. Nahovorila som ju, aby s tým prestala, nech si oddýchne, lebo už z toho padala na nos. Dala si poradiť a ešte pred smrťou začala s likvidáciou firmy,“ hovorí Lörinczová.
Nádej na život
Kolínskej zdravotné problémy sa naplno prejavili, keď ju herec Matej Landl v apríli 2002 našiel v bezvedomí v záhrade pri chate v Senci. Následne jej lekári diagnostikovali nádor v hlave.
„Museli ju operovať, ale Zora si myslela, že to bude niečo podobné, ako keď mala pred rokmi nádor na maternici, ktorý jej vybrali a nebol zhubný,“ spomínal Ctibor Kolínsky. Po operácii, keď jej lekári vybrali väčšiu časť nádoru, sa herečka cítila celkom dobre. „Nemala žiadny problém s pamäťou, dokonca recitovala Shakespeara. Všetko si pamätala a mala hrať v muzikáli Mníšky. Veľmi sa na to tešila. Ešte sme ju s Evou Landlovou povzbudzovali, že schudla a keď ukáže tie svoje dlhé nohy... A ona sa už videla, ako trénuje. Akurát ju bolievalo brucho, ale to bolo zrejme z ožarovania,“ spomína Lörinczová, ktorá kamarátku denne v nemocnici navštevovala a viedli spolu dlhé debaty. „Myšlienku na smrť si nepripúšťala. Verila, že vyzdravie a my sme ju s Evou v tom utvrdzovali.“
Druhá operácia
Kolínskej stav sa však rapídne zhoršil po druhej operácii. „Všetci sme ju od nej odhovárali. Bola zoslabnutá, nemala žiadnu imunitu a navyše boli horúčavy. Nemala ani veľké bolesti a len na základe toho, že niekto niečo predpokladá, sa dať operovať...“ krúti hlavou Lörinczová.
Kolínska však dala na rady svojho dlhoročného partnera, gynekológa Igora Petra. „Ja som bola totálne proti tej operácii, ale zobral to do svojich rúk Igor. Pred operáciou ju vzal ešte domov, že sa potrebujú v pokoji porozprávať a že Zora chce vidieť svojich psíkov...“
Problémy
V tom týždni, keď Kolínsku operovali po druhý raz, odlietala Lörinczová do Kene. „Vedela som, že ma k nej aj tak tri dni po operácii nepustia. Keď som sa vrátila, hneď som volala Igorovi, ako sa Zorka má. Povedal mi, že veľmi dobre. Bola som nadšená,“ vraví. „Keď som však za ňou prišla, bolo to úplne zlé. Prečo mi Igor hovoril pravý opak... Neviem, či to bolo od liekov, ale nedokázala ovládať oči a veľmi ťažko rozprávala. Žila už len týždeň.“
Skôr ako zomrela, sa však Zora Kolínska stihla za Igora Petra vydať. „Svadba bola až po druhej operácii. Myslím si, že išlo o skratové rozhodnutie, alebo v nejakej slabosti. Možno si myslela, že bude mať v Igorovi istotu,“ mieni Lörinczová.
Svadba
V tom čase žila Kolínska s Igorom Petrom už 25 rokov. „Nie, nebola to láska, ale skôr partnerstvo. Za tie roky, čo s ním žila, mi aspoň desaťkrát povedala, že to už s ním chce skončiť,“ potvrdil Ctibor Kolínsky. „Takže to nebolo o tom, že sa na smrteľnej posteli konečne dočkala šťastia a vydala sa za Igora, ako sa písalo. Keby to bola chcela, urobí to dávno. Viem, že to nechcela. Mojej žene povedala, že Igor pri nej plakal, čo s ním bude a kde bude bývať, ak sa jej niečo stane. To považujem od lekára za vysoko neprofesionálne,“ spomínal Kolínsky. „Lenže tam nešlo len o dom, aby mal Igor kde bývať, ale aj o peniaze, chatu v Senci, auto, umelecké obrazy, ktoré mali veľkú hodnotu. Muzeálne kusy ako napríklad od Brunovského maľba na dreve, kožuchy, šperky...“ vymenúva Milka Lörinczová. „Myslím si, že po Zorkinej smrti sa mal Igor veľkorysejšie zachovať k jej rodine a nenechať si všetko iba pre seba. Ona si zrejme myslela, že má čas, neverila tomu, že zomrie. Ja som ten záver jej života nepochopila.“
Relikvia
„Netúžil som po sestrinom majetku. Ako spravila, tak bolo. Chcel som od Igora iba tri veci, a to album po našich rodičoch, film zo Zorinej 60-ky, ktorý som ja nafotil a Zora si ho odo mňa požičala a tiež malú vyrezávanú drevenú škatuľku s náramkom, prsteňom, náušnicami a retiazkou. Bola to taká relikvia, ktorá sa v našej rodine dedila po praslici. Pre Igora to nemalo hodnotu, pre mňa to bola spomienka na rodičov. Po niekoľkých rokoch som dostal aspoň album a hrob rodičov,“ potvrdil jej brat Ctibor.
Otrava krvi
Keď 17. júna 2002 Zora Kolínska naposledy vydýchla, všetci boli presvedčení, že ju zabil zhubný nádor na mozgu. A verejnosť s tým žije dodnes. „Lenže nie je to tak. Hovorila som s človekom, ktorý videl jej pitevnú správu. Bolo v nej uvedené, že Zora zomrela na sepsu, teda na totálnu otravu krvi, spôsobenú infekciou. Neviem, prečo ju to brucho bolelo, ale vraj tam metastázy nemala. Verím, že bez tej druhej operácie mohla Zorka ešte dlhšie žiť,“ uzatvára rozprávanie Kolínskej dlhoročná priateľka.
