Samovraždou jej Katka navyše poslala drsný symbolický odkaz - ľuďmi, ktorí si vzali život, totiž jej matka opovrhovala a vysmievala sa im. "Samovrahov som nikdy nedokázala odsudzovať, a to aj napriek tomu, že som bola celý život silne ovplyvňovaná osobou, ktorá takými ľuďmi pohŕda," píše Katka v úvode svojho príbehu a čoskoro sa ukáže, že onou osobou myslí svoju matku, ktorú označuje jej druhým menom Blanka.
"Vždy s odporom tvrdila, že nechápe, prečo sa niektorí ľudia tak veľmi snažia všetkým tým nešťastným dušiam pomôcť a celé hodiny ich napríklad prehovárajú, aby neskákali z mosta. ,Je to hlúposť. Keď sú blbí, nech skočia. Ja by som ich nechala. O hlupáka menej," vravela zhnusene. Ako by v tej chvíli hovorila o nejakom hmyze. O niečom ohavnom. O niečom, čo si nezaslúži nič viac než zašliapnuť, "opísala Katka, ako jej matka o samovrahoch zmýšľala.
Jej vzťah s adoptívnou matkou bol podľa všetkého veľmi komplikovaný aj na iných rovinách. Vo svojom liste na rozlúčku dievča do detailu opísalo sexuálne zneužívanie, ktorého sa na nej dopúšťal jej otčim. Žena, ktorá ju mala ochraňovať, jej ale nijako nepomohla a naopak v nej začala vidieť pôvodcu všetkého zlého. "Matka sa po rozpade prvého manželstva veľmi bála, že ju opustí aj druhý muž a ona zostane nadobro sama," vysvetlila Katka.
Z príbehu, ktoré dievča napísalo, sa pritom zdá, že malo byť pre svoju matku vymodleným pokladom. Aj Blanka si totiž v živote prežila svoje. Prvé manželstvo s jej veľkou láskou stroskotalo na konfliktoch s Katkinou babičkou. Čas neúprosne bežal a Blanka si nakoniec domov priviedla nového partnera - "kolosálneho grázla", ako o ňom píše zosnulé dievča.
"Zatiaľ čo ostatné ženy v Blankinom veku už mali potomkov, ona bola stále bezdetná. A tak na tomto vrúbku začala sa svojím temným kráľom pracovať. Dlhé roky sa im to však nedarilo a ona bola nešťastná viac ako kedykoľvek predtým. Nakoniec zistila, že jej zdravie jej počať dieťa nedovolí. A tak sa rozhodla splniť svoju spoločenskú úlohu žiadosťou o adopciu. On neprotestoval. Prečo aj? Mal strechu nad hlavou a bolo mu jedno, za akú cenu si ju udrží ..., "uzavrela príbeh, ktorý predchádzal jej príchodu do rodiny, v ktorej si prešla peklom.
Z domu hrôzy nakoniec Katka v dospelosti dokázala odísť. Prežitá traumy a skutočnosť, že bola nechceným dieťaťom, sa v jej duši ale hromadili, začali ju zožierať depresia, pocity viny a odpor k sebe samej. "V okamihu, keď sa moja biologická matka dozvedela o mojej existencii, som sa pre ňu stala zlou správou, ktorú nechcela počuť. A v novej rodine som bola obyčajným parazitom, ktorý svojou prítomnosťou narušoval klímu a ktorý si zaslúžil byť zneužívaný, obviňovaný, trestaný a psychicky týraný. Presne toto som. Zlá správa. Parazit. Nepodarok. Myšlienky na vytúžený koniec mi robia spoločnosť už veľmi dlho, " napísala potom v liste na rozlúčku. O niekoľko minút neskôr skočila na pražskej stanici Anděl pod kolesá metra.