Po zoskoku spravil Jozef Čekan 2 či 3 saltá pre efekt. Je možné, že potom padák nestihol otvoriť. Podľa viacerých paragánov sa pri zoskoku môže stať, že parašutista zariskuje a padák otvorí neskôr, ako je hranica - 600 metrov nad zemou
- ktorá kritický bod otvorenia padáka nariaďuje. Ak parašutista následne spanikári,
môže dostať kŕč a nestihne samotný padák otvoriť.
Ďalšia z hypotéz parašutistov hovorí o tom, že padák sa zachytí a neotvorí sa úplne. Aj skúsený parašutista, akým Jozef Čekan z Košíc podľa kolegov parašutistov nepochybne bol, sa však môže pomýliť a zanedbať prípravu na samotný zoskok. Podľa nich v každom prípade zlyhal ľudský faktor. Či to nakoniec nebol o zlyhanie Jozefovho srdca sa dozvieme z výsledkov súdnej pitvy.
„Išlo o veľmi skúseného
parašutistu, mal na svojom konte okolo 1 600 zoskokov,“ povedal včera so slzami
v očiach Anton Dzuričko, inštruktor z klubu. „Po zoskoku som si práve balil padáka
videl na vlastné oči, ako Ďuri letel a dopadol na zem. Bolo to pravdepodobne
tak, že keď vyťahoval takzvaný výťažný padáčik, ktorý býva naspodku
obalu padáka alebo v nožnom popruhu, namiesto kolieska padáčika
potiahol lemovku. Myslel si, že má padáčik vonku, ale nebolo to tak.
On vlastne otvoril len obal padáka, ten vyletel von, ale padák ostal vo vnútri,“
povedal Dzuričko. Podľa neho J. Čekan už nemal čas na záchranu.
Prečo zomrel parašutista Jozef Čekan?
SPIŠSKÁ NOVÁ VES - Po sobotňajšej tragédii, ktorá sa stala na letisku v Spišskej
Novej Vsi, ostáva veľa otázok. Nikomu nejde do hlavy, ako skúsený parašutista,
ktorým Jozef Čekan († 52) nepochybne bol, mohol pri zoskoku prísť o život. Čo sa vlastne hore mohlo stať?