Pred jeho vznikom v roku 2001 jej obyvatelia dokonca proti jeho existencii spísali petíciu. Hoci dnes je už situácia lepšia, starosta obce Eugen Horváth tvrdí, že dedinčania z utečencov stále veľmi nadšení nie sú. „Náš názor bol jednoznačne proti, tábor však vznikol aj bez nášho súhlasu,“ hovorí starosta. Teraz je podľa neho situácia normálna, nakoľko je v tábore len málo ľudí. „Keď ich je viac, je to cítiť,“ dopĺňa. Za tie roky si spomenul na niekoľko drobných konfliktov, ktoré s utečencami v dedine mali. „Hrali napríklad futbal na našom ihrisku v čase, keď tam mali trénovať žiaci. Nechceli ich pustiť a vznikol konflikt,“ vysvetľuje. Cudzinci sa podľa neho už taktiež pobili v tábore aj mimo neho a musela dokonca zasiahnuť aj polícia.
Žiadatelia o azyl dostávajú vreckové 40 centov
V pobytovom tábore v obci Rohovce, okres Dunajská Streda, sa momentálne nachádza 28 ľudí, ktorí na Slovensku požiadali o politický azyl. K dispozícii majú priestory bývalých kasární, v jednej izbe spí desať, šesť alebo štyria ľudia. Môžu však využiť televíznu miestnosť, niekoľko počítačov s internetom, viacúčelové ihrisko, či knižnicu s publikáciami v anglickom, nemeckom alebo ruskom jazyku. O živote utečencov na Slovensku hovoril Peter Privitzer, vedúci Pobytového tábora v Rohovciach. Tento tábor vznikol ešte v roku 2001, a to napriek nesúhlasu miestnych obyvateľov, ktorí dokonca proti jeho vzniku spísali aj petíciu. „Ľudia sa obávali zvýšenej kriminality, násilnej činnosti, tábor prirovnávali ku katastrofe,“ hovorí Privitzer, ktorý ako vedúci tábora pracuje už od jeho vzniku. Kapacita zariadenia v Rohovciach je 140 miest, momentálne je v ňom umiestnených 28 cudzincov, ktorí na Slovensku požiadali o politický azyl. Najviac žiadateľov je momentálne z Iraku a Ukrajiny.
Pobytový tábor v Rohovciach nie je žiadne väzenie. „V našom zariadení majú žiadatelia možnosť požiadať o priepustku až na sedem dní,“ vysvetľuje Privitzer. Mnohí z nich navštevujú svojich známych v okolitých mestách alebo aspoň komunity ľudí z oblastí, z ktorých pochádzajú. Moslimovia sa pravidelne chodia modliť do Bratislavy. Miestnosti na spanie v pobytovom tábore sú až desaťposteľové, inak však majú žiadatelia k dispozícii stravu trikrát denne. Na deň dostávajú vreckové vo výške 0,40 eura. Učia sa aj slovenský jazyk. Žiadatelia, ktorí sú na Slovensku dlhšie ako jeden rok, môžu dokonca pracovať na základe schválenej žiadosti.
„Pre mnohých z nich je však Slovensko stále tranzitnou krajinou, z ktorej pokračujú ďalej do Nemecka či Francúzska,“ priznáva vedúci. Hoci sa aj medzi utečencami podľa neho nájdu neprispôsobiví ľudia, všeobecne s nimi vážnejšie problémy nemajú. „Majú svoje problémy, rozprávajú nám o svojom živote, či o pocitoch zo Slovenska,“ dodáva Privitzer. Okrem tábora v Rohovciach, kam umiestňujú len mužov, existuje na Slovensku aj pobytový tábor v Opatovskej Novej Vsi (okr. Veľký Krtíš) a záchytný tábor v Humennom.
